Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhej strane rebríčka podľa analytika kraľujú severské krajiny - Švédsko (19 rokov), Fínsko (21,2 rokov) a Dánsko (21,3 rokov). V priemere mladí Európania odchádzajú z domu vo veku 26,5 roka.
Autor TASR
Bratislava 28. augusta (TASR) - Mladí Slováci odchádzajú z domu v priemere tesne pred dovŕšením 31 rokov. Tento trend napriek pandémii koronavírusu či rastúcim cenám nehnuteľností ostáva rovnaký už niekoľko rokov. Slovensko sa v rámci krajín EÚ umiestnilo v tomto ukazovateli na treťom mieste, starší domov opúšťajú iba Portugalci a Chorváti. V aktuálnej analýze na to upozornil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
"Rovnaký či veľmi podobný výsledok Slovensko zaznamenáva už od roku 2011, čo naznačuje dlhodobý trend. Do čela rebríčka sa v minulom roku dostalo Portugalsko, kde mladí odchádzajú z domu najneskôr spomedzi krajín EÚ (33,6 rokov) a Chorvátsko s vekom tesne nad 33 rokov, nasledované Slovenskom," vyčíslil.
Druhej strane rebríčka podľa analytika kraľujú severské krajiny - Švédsko (19 rokov), Fínsko (21,2 rokov) a Dánsko (21,3 rokov). V priemere mladí Európania odchádzajú z domu vo veku 26,5 roka.
Ruka v ruke s tým sa hýbe aj podiel mladých žijúcich s rodičmi. Zatiaľ čo v severských krajinách býva s rodičmi 16 až 18 % mladých, na Slovensku sú to necelé dve tretiny z nich. "Z dlhodobejšieho pohľadu však má percento klesajúcu tendenciu, ešte v roku 2012 to bolo u nás viac než 74 %. V spomínanom Chorvátsku podiel presiahol tri štvrtiny," poznamenal Horňák.
Podiel mladých žijúcich s rodičmi ovplyvňuje podľa neho aj dostupnosť bývania, ktorá sa pri rastúcich cenách nehnuteľností zhoršuje. Rastúce úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch kladú vyššie nároky na osobné rozpočty mladých, a to aj v kombinácii s nutnosťou spolufinancovania. Tieto trhové podmienky sa však zatiaľ neprejavujú v rastúcom veku odchodu z domu či vyššom podiele mladých bývajúcich s rodičmi.
Ďalším z faktorov je podľa Horňáka aj dostupnosť nájomného bývania, keďže podiel nájomných bytov na Slovensku dosahuje približne 8 %, čo je oproti západným či severským krajinám nízke číslo. "Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania pozorujeme najmä v postkomunistických krajinách, čo môžeme pripísať pozostatku minulého režimu, kedy sa byty dostávali či mohli byť výhodné odkúpené," pripomenul.
Jedným z možných riešení je tak podľa analytika aj zvýšenie dostupnosti nájomného bývania, čo sprístupní širšie možnosti osamostatnenia sa pre mladých ľudí, ale aj iné skupiny osôb, ako napríklad osamelých rodičov. To by mohlo podporiť aj formy spolubývania, ktoré sú oveľa bežnejšie v západnej Európe. Ako príklad uviedol tzv. Wohngemeinschaften v nemecky hovoriacich krajinách.
Možnosťou, ako pomôcť osamostatneniu už v skoršom veku, je aj riešenie nezamestnanosti mladých, ktorá dlhodobo presahuje celkovú mieru nezamestnanosti. Zosúladenie zručností a schopností s potrebami trhu práce môže priniesť viac a lepšie platených mladých zamestnancov, pre ktorých bude osamostatnenie jednoduchšie, dodal analytik.
"Rovnaký či veľmi podobný výsledok Slovensko zaznamenáva už od roku 2011, čo naznačuje dlhodobý trend. Do čela rebríčka sa v minulom roku dostalo Portugalsko, kde mladí odchádzajú z domu najneskôr spomedzi krajín EÚ (33,6 rokov) a Chorvátsko s vekom tesne nad 33 rokov, nasledované Slovenskom," vyčíslil.
Druhej strane rebríčka podľa analytika kraľujú severské krajiny - Švédsko (19 rokov), Fínsko (21,2 rokov) a Dánsko (21,3 rokov). V priemere mladí Európania odchádzajú z domu vo veku 26,5 roka.
Ruka v ruke s tým sa hýbe aj podiel mladých žijúcich s rodičmi. Zatiaľ čo v severských krajinách býva s rodičmi 16 až 18 % mladých, na Slovensku sú to necelé dve tretiny z nich. "Z dlhodobejšieho pohľadu však má percento klesajúcu tendenciu, ešte v roku 2012 to bolo u nás viac než 74 %. V spomínanom Chorvátsku podiel presiahol tri štvrtiny," poznamenal Horňák.
Podiel mladých žijúcich s rodičmi ovplyvňuje podľa neho aj dostupnosť bývania, ktorá sa pri rastúcich cenách nehnuteľností zhoršuje. Rastúce úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch kladú vyššie nároky na osobné rozpočty mladých, a to aj v kombinácii s nutnosťou spolufinancovania. Tieto trhové podmienky sa však zatiaľ neprejavujú v rastúcom veku odchodu z domu či vyššom podiele mladých bývajúcich s rodičmi.
Ďalším z faktorov je podľa Horňáka aj dostupnosť nájomného bývania, keďže podiel nájomných bytov na Slovensku dosahuje približne 8 %, čo je oproti západným či severským krajinám nízke číslo. "Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania pozorujeme najmä v postkomunistických krajinách, čo môžeme pripísať pozostatku minulého režimu, kedy sa byty dostávali či mohli byť výhodné odkúpené," pripomenul.
Jedným z možných riešení je tak podľa analytika aj zvýšenie dostupnosti nájomného bývania, čo sprístupní širšie možnosti osamostatnenia sa pre mladých ľudí, ale aj iné skupiny osôb, ako napríklad osamelých rodičov. To by mohlo podporiť aj formy spolubývania, ktoré sú oveľa bežnejšie v západnej Európe. Ako príklad uviedol tzv. Wohngemeinschaften v nemecky hovoriacich krajinách.
Možnosťou, ako pomôcť osamostatneniu už v skoršom veku, je aj riešenie nezamestnanosti mladých, ktorá dlhodobo presahuje celkovú mieru nezamestnanosti. Zosúladenie zručností a schopností s potrebami trhu práce môže priniesť viac a lepšie platených mladých zamestnancov, pre ktorých bude osamostatnenie jednoduchšie, dodal analytik.
