Bratislava 12. februára (TASR) - Rast cien vyvíja tlak aj na zvyšovanie miezd. Inflácia pritom nie je v súčasnosti jediným spúšťačom nárastu platov. V niektorých sektoroch je momentálne pre firmy ťažké zohnať vhodných pracovníkov aj pre pandemickú situáciu, čo môže tiež výrazne prispieť k zvyšovaniu platov nad rámec rastu produktivity. Vyššie zárobky sa však znovu môžu určitým podielom podpísať na ďalšom raste inflácie, čomu sa v praxi hovorí mzdovo-inflačná špirála. Odborníci Národnej banky Slovenska (NBS) vyčíslili, že za obdobie rokov 2021 až 2023 je celková úprava odhadu rastu cenovej hladiny na úrovni 6,6 percentuálneho bodu (p.b.). Z toho len približne 0,2 p.b. pripisujú vplyvu miezd, takže špirála by sa na Slovensku rozkrútiť nemala.

"História ukazuje, že mzdy na Slovensku sú poháňané predovšetkým rastom produktivity práce a nedostatkom vhodnej pracovnej sily. Na infláciu reagujú mzdy spomalene a nemajú tendenciu zohľadňovať očakávaný budúci cenový vývoj," skonštatovali experti s tým, že nižšiemu prenosu inflácie do miezd prispieva aj nízke pokrytie zamestnancov kolektívnymi zmluvami. V ďalších rokoch teda nepredpokladajú, že by infláciu hnalo aj zvyšovanie miezd.

Takisto vyzdvihli vplyv variantu omikron na pracovný trh. Veľa firiem v súčasnosti vníma ako problémové nájsť vhodných zamestnancov, čo môže výraznejšie prispieť k zvyšovaniu platov v niektorých sektoroch nad rámec rastu produktivity. "Je ale možné, že mzdové vyjednávania budú vzhľadom na nečakaný inflačný vývoj prebiehať inak ako v minulosti, či už u nás, alebo v iných krajinách, s ktorými obchodujeme. Viaceré veľké ekonomiky eurozóny plánujú povoliť uzdu pri rozpočtovom hospodárení a aj nás čakajú eurofondové hody," dodali experti centrálnej banky.

Kým zvyšovanie miezd sa na ďalšej inflácii podpisuje len slabo, NBS jednoznačne potvrdila, že hlavným motorom inflácie na Slovensku je vývoj cien v zahraničí. "Kumulatívne za roky 2021 a 2022 vysvetľuje 60 % očakávaného nárastu inflácie. Inak povedané, doterajší cenový vývoj možno jasne prisúdiť vývoju cien energetických a potravinových položiek na globálnych trhoch," vysvetlila centrálna banka.

Medzi ďalšie faktory zaradila jednorazové domáce opatrenia, ako sú spotrebné dane na cigarety či zrušenie obedov zadarmo v školách, zvyšok pripisujú odborníci priamym a nepriamym domácim trhovým mechanizmom, ako napríklad zvyšovanie cien firmami za účelom zachovania zisku.

Odborníci NBS sú optimistickí aj pri ďalších faktoroch, ktoré spôsobujú rast cenovej hladiny, i keď priznávajú, že isté riziká tu stále sú. "Rok 2022 by mal priniesť postupnú stabilizáciu cien vstupov. Riziko ich ďalšieho rastu tu však stále je. Situácia je v mnohých oblastiach, ako trh s plynom alebo trh s ropou, stále vypätá," poznamenali s tým, že aj keby geopolitické tlaky pominuli, stále zostáva potreba prechodu na zelenšiu ekonomiku. A s tým súvisia zásadné zmeny vo fungovaní a oceňovaní na trhoch so zdrojmi energie.

Stoja si však za tým, že na Slovensku sa situácia zrejme upokojí a rast cien sa postupne spomalí. Pokles inflácie môže nakoniec trvať dlhšie, ako predpovedali prognózy NBS, rýchly rast cien by však nemal byť podľa odborníkov trvalý fenomén.

Inflácii sa venovali aj analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP). Podľa ich najnovšej prognózy by mala inflácia tento rok prudko vyskočiť. "V priemere za celý rok ceny stúpnu o šesť percent. Hlavným dôvodom je výrazné zvýšenie cien energií pre domácnosti regulačným úradom v januári, ktoré reagovalo na vysoké ceny energetických komodít v minulom roku," vysvetlili. V budúcom roku sa už rast cien podľa nich bude blížiť k piatim percentám.