Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytička vyčíslila, že Slováci začali reálne, teda po očistení o infláciu, zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 až 2008.
Autor TASR
Bratislava 12. novembra (TASR) - Na nákupy dnes stačí odpracovať kratší čas ako v roku 1989, na nové bývanie naopak treba oveľa viac času. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Evy Sadovskej, analytičky Wood & Company.
Porovnaním priemerných nominálnych miezd - v roku 1989 na úrovni 3142 korún československých a v prvom polroku 2022 na úrovni 1252 eur - a cien konkrétnych produktov možno podľa nej zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.
Podľa analýzy napríklad na liter polotučného mlieka za 2 Kčs bolo v roku 1989 potrebné pracovať 7 minút, tento rok na liter mlieka za 0,93 eura to bolo 8 minút. Na farebný televízor bolo kedysi nutné pracovať štyri mesiace, v roku 2022 len 10 dní. Naopak, na jeden meter štvorcový (m2) nehnuteľnosti určenej na bývanie bolo v roku 1989 potrebné pracovať päť dní, tento rok však až 46 dní.
Sadovská upozornila, že v súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať v porovnaní s rokom 1989. "Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR predstavovala v roku 2020 predajná plocha obchodov 3,73 milióna m2. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 m2 plochy obchodu. Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz a to vo výmere 0,93 milióna m2. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 m2 plochy obchodu," priblížila.
Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Analytička vyčíslila, že Slováci začali reálne, teda po očistení o infláciu, zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 až 2008. "Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne asi o 35 % viac ako v roku 1989," doplnila Sadovská.
Pripomenula, že pred rokom 1989 "byť bez práce" takmer nebolo možné, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy pred vyše desiatimi rokmi.
"Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne, pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na 8 %, avšak v súčasnosti sa už nachádza tesne nad úrovňou 6 %," dodala analytička.
Porovnaním priemerných nominálnych miezd - v roku 1989 na úrovni 3142 korún československých a v prvom polroku 2022 na úrovni 1252 eur - a cien konkrétnych produktov možno podľa nej zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred vyše tridsiatimi rokmi a koľko v súčasnosti.
Podľa analýzy napríklad na liter polotučného mlieka za 2 Kčs bolo v roku 1989 potrebné pracovať 7 minút, tento rok na liter mlieka za 0,93 eura to bolo 8 minút. Na farebný televízor bolo kedysi nutné pracovať štyri mesiace, v roku 2022 len 10 dní. Naopak, na jeden meter štvorcový (m2) nehnuteľnosti určenej na bývanie bolo v roku 1989 potrebné pracovať päť dní, tento rok však až 46 dní.
Sadovská upozornila, že v súčasnosti majú Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať v porovnaní s rokom 1989. "Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR predstavovala v roku 2020 predajná plocha obchodov 3,73 milióna m2. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,69 m2 plochy obchodu. Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola štvornásobne menšia ako teraz a to vo výmere 0,93 milióna m2. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 m2 plochy obchodu," priblížila.
Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. Analytička vyčíslila, že Slováci začali reálne, teda po očistení o infláciu, zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 až 2008. "Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne asi o 35 % viac ako v roku 1989," doplnila Sadovská.
Pripomenula, že pred rokom 1989 "byť bez práce" takmer nebolo možné, avšak začiatkom 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy pred vyše desiatimi rokmi.
"Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne, pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na 8 %, avšak v súčasnosti sa už nachádza tesne nad úrovňou 6 %," dodala analytička.
