Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S cieľom sformulovať všeobecné princípy potenciálne užitočné aj do budúcna sa analytici pozreli na rôzne spôsoby uvoľňovania opatrení.
Autor TASR
Bratislava 27. júna (TASR) – V relatívnom vyjadrení nárastu počtu úmrtí k nižšej ekonomickej strate je postupné uvoľňovanie opatrení so začiatkom uvoľňovania až po vrchole epidémie najvhodnejším scenárom. Zhodnotili to analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS) v komentári k tomu, ako správne vyvážiť epidemiologické a ekonomické argumenty v čase uvoľňovania opatrení súvisiacich s pandémiou.
S cieľom sformulovať všeobecné princípy potenciálne užitočné aj do budúcna sa analytici pozreli na rôzne spôsoby uvoľňovania opatrení s využitím dostupného analytického nástroja prepájajúceho epidemiologický model s makroekonomickým modelom (model ERT).
Na vyhodnotenie ekonomického zisku vyjadreného relatívne k epidemiologickým stratám analytici skonštruovali tzv. sacrifice ratio, ktoré vyjadruje percentuálnu stratu na životoch v prepočte na zisk 1 % agregátnej spotreby za prvý rok oproti optimálnej trajektórii uvoľňovania opatrení. Na základe modelu získali optimálnu trajektóriu opatrení. K nej prirovnali trajektóriu opatrení pre Slovensko vyjadrenú pomocou tzv. stringency indexu, ktorý zachytáva vládne reakcie na koronavírus.
Prvý scenár predpokladá rýchlejšie uvoľňovanie ako optimálne, to znamená, že posledný májový a prvý júnový týždeň dôjde k skokovému zníženiu tzv. stringency indexu a následne sa uvoľňuje postupne až do konca januára 2021. Druhý scenár znázorňuje skokové uvoľňovanie po jednotlivých týždňoch a k úplnému ukončeniu všetkých opatrení dôjde v prvej polovici júla. Pri porovnaní výsledkov týchto dvoch scenárov s optimálnou trajektóriou analytici zistili, že tzv. sacrifice ratio je lepšie pre scenár 1, avšak dĺžka trvania opatrení je viac ako dvojnásobná a ekonomická strata je vyššia. To ich viedlo k záveru, že rýchlejšie postupné uvoľňovanie je v tomto prípade vhodnejšie.
Tretí scenár vyjadruje okamžité zrušenie všetkých opatrení na konci mája, teda za vrcholom epidémie, ktorý nastal v prvej polovici mája. To podľa analytikov vedie k nižšej strate na spotrebe, ale zároveň je výrazné riziko spôsobenia druhej vlny epidémie, ktorá by nastala v druhej polovici júna. Vrchol druhej vlny by mohol byť nižší, napriek tomu by to znamenalo vyššiu stratu na životoch. Preto je podľa analytikov vhodnejším postupom postupné uvoľňovanie so začiatkom po vrchole epidémie.
Postupné uvoľňovanie opatrení už na konci apríla, ešte pred dosiahnutím vrcholu epidémie, simuluje štvrtý scenár. Príliš skoré, aj keď postupné uvoľňovanie opatrení môže podľa analýzy viesť k výraznému predĺženiu pretrvávania na vrchole epidémie až do konca júna, čo znamená predĺženie o dva mesiace oproti scenáru s postupným uvoľňovaním so začiatkom po vrchole epidémie.
Prvá dva scenáre sa od seba podľa analytikov veľmi nelíšia, rozdielom je len dĺžka trvania opatrení. Zhodnotili, že scenár 3 s okamžitým uvoľnením opatrení predstavuje výrazné riziko vytvorenia druhej vlny epidémie a scenár 4 s príliš skorým začiatkom uvoľňovania opatrení môže viesť k výraznému predĺženiu pretrvávania na vrchole epidémie. Tieto dva scenáre sú tak podľa nich menej vhodné.
S cieľom sformulovať všeobecné princípy potenciálne užitočné aj do budúcna sa analytici pozreli na rôzne spôsoby uvoľňovania opatrení s využitím dostupného analytického nástroja prepájajúceho epidemiologický model s makroekonomickým modelom (model ERT).
Na vyhodnotenie ekonomického zisku vyjadreného relatívne k epidemiologickým stratám analytici skonštruovali tzv. sacrifice ratio, ktoré vyjadruje percentuálnu stratu na životoch v prepočte na zisk 1 % agregátnej spotreby za prvý rok oproti optimálnej trajektórii uvoľňovania opatrení. Na základe modelu získali optimálnu trajektóriu opatrení. K nej prirovnali trajektóriu opatrení pre Slovensko vyjadrenú pomocou tzv. stringency indexu, ktorý zachytáva vládne reakcie na koronavírus.
Prvý scenár predpokladá rýchlejšie uvoľňovanie ako optimálne, to znamená, že posledný májový a prvý júnový týždeň dôjde k skokovému zníženiu tzv. stringency indexu a následne sa uvoľňuje postupne až do konca januára 2021. Druhý scenár znázorňuje skokové uvoľňovanie po jednotlivých týždňoch a k úplnému ukončeniu všetkých opatrení dôjde v prvej polovici júla. Pri porovnaní výsledkov týchto dvoch scenárov s optimálnou trajektóriou analytici zistili, že tzv. sacrifice ratio je lepšie pre scenár 1, avšak dĺžka trvania opatrení je viac ako dvojnásobná a ekonomická strata je vyššia. To ich viedlo k záveru, že rýchlejšie postupné uvoľňovanie je v tomto prípade vhodnejšie.
Tretí scenár vyjadruje okamžité zrušenie všetkých opatrení na konci mája, teda za vrcholom epidémie, ktorý nastal v prvej polovici mája. To podľa analytikov vedie k nižšej strate na spotrebe, ale zároveň je výrazné riziko spôsobenia druhej vlny epidémie, ktorá by nastala v druhej polovici júna. Vrchol druhej vlny by mohol byť nižší, napriek tomu by to znamenalo vyššiu stratu na životoch. Preto je podľa analytikov vhodnejším postupom postupné uvoľňovanie so začiatkom po vrchole epidémie.
Postupné uvoľňovanie opatrení už na konci apríla, ešte pred dosiahnutím vrcholu epidémie, simuluje štvrtý scenár. Príliš skoré, aj keď postupné uvoľňovanie opatrení môže podľa analýzy viesť k výraznému predĺženiu pretrvávania na vrchole epidémie až do konca júna, čo znamená predĺženie o dva mesiace oproti scenáru s postupným uvoľňovaním so začiatkom po vrchole epidémie.
Prvá dva scenáre sa od seba podľa analytikov veľmi nelíšia, rozdielom je len dĺžka trvania opatrení. Zhodnotili, že scenár 3 s okamžitým uvoľnením opatrení predstavuje výrazné riziko vytvorenia druhej vlny epidémie a scenár 4 s príliš skorým začiatkom uvoľňovania opatrení môže viesť k výraznému predĺženiu pretrvávania na vrchole epidémie. Tieto dva scenáre sú tak podľa nich menej vhodné.
