Bratislava 21. novembra (TASR) - Priemyslu by sa malo naďalej dariť relatívne dobre a nezamestnanosť na Slovensku sa bude pravdepodobne zvyšovať len mierne. Zhodli sa na tom bankoví analytici pri komentovaní aktuálneho vývoja na trhu práce. Miera evidovanej nezamestnanosti podľa aktuálnych štatistík v októbri opäť mierne klesla na 7,35 %.

"Zdá sa, že druhá vlna pandémie by mohla mať miernejšie negatívne ekonomické prejavy ako prvá jarná vlna, najmä v priemysle. A hoci pravdepodobne pretrvá dlhšie, spolu s opatreniami na ochranu pracovných miest, ktoré už vychytali časť detských chorôb, by tak aj jej negatívne dopady na nezamestnanosť mohli byť limitované, výrazne miernejšie ako počas jarnej vlny. Tak ako v októbri by sa mohli sústreďovať najmä do oblasti turizmu a rekreácie, teda odvetví ekonomiky najviac zasiahnutých obmedzením mobility obyvateľstva, resp. povinným uzavretím prevádzok," priblížil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej by sa priemyslu malo naďalej dariť relatívne dobre, pretože zostáva v podstate nedotknutý európskymi obmedzeniami. Stabilné ekonomické podmienky východnej Ázie zároveň poskytujú pomocnú ruku zahraničnému dopytu.

"Akokoľvek, časť zamestnancov, najmä sezónnych zamestnancov v službách, by predsa len mala rozšíriť štatistiky nezamestnaných, viac ako v závere minulých rokov. Tento efekt by však mohol byť výrazne miernejší ako počas prvej vlny pandémie. Nezamestnanosť by tak na rozdiel od pôvodných jarných očakávaní tento rok nemala atakovať hranicu 10 %, podľa našich odhadov by do konca roka nemusela presiahnuť ani hranicu 8 %," spresnil Koršňák. Kulminovať by podľa neho mohla v závere prvej polovice budúceho roka na úrovniach okolo 8,5 až 9 %.

Neznamená to však, že každé prepúšťanie sa podarilo odvrátiť permanentne, upozornil analytik. Po ukončení podporných schém je možné očakávať druhú vlnu prepúšťania, najmä pri umelo podporených pracovných miestach, ktoré by pravdepodobne zanikli bez ohľadu na pandémiu. Na druhej strane, opatrenia budú s najväčšou pravdepodobnosťou definitívne ukončené až po odznení pandémie, teda až v čase, keď by sa mal už štartovať aj ekonomický rast.

"Podobne ako počas leta, po prvej vlne pandémie, by tak vyšší prítok nezamestnaných do evidencie úradov práce mohol byť minimálne čiastočne kompenzovaný i vyššou absorpciou nezamestnaných trhom práce. To by malo výrazne tlmiť aj ďalší nárast miery nezamestnanosti. Druhá vlna prepúšťania by tak mala len dočasne oddialiť, resp. spomaliť pokrízový pokles nezamestnanosti," avizoval Koršňák.

V nadchádzajúcich mesiacoch sa vzhľadom na zhoršenie epidemiologickej situácie a s tým spojenými opatreniami, ako aj nárastom neistoty dá aj podľa Muchovej očakávať mierny nárast nezamestnanosti. "Môžeme očakávať, že zintenzívnenie druhej vlny bude mať tlmiaci vplyv na ekonomickú aktivitu v nasledujúcich mesiacoch. Primárne majú ale opatrenia vplyv na sektor služieb, a nie priemysel," vysvetlila.

Negatívny vplyv na trh práce podľa analytičky zmierňujú štátne opatrenia na ochranu pracovných miest, závisí však od miery ich využitia. Zároveň bude dôležité sledovať, ako sa bude vyvíjať situácia u zamestnávateľov po skončení poberania štátnej pomoci kvôli koronakríze.

"Celkovo v tomto roku očakávame vyššiu mieru nezamestnanosti ako pred pandémiou, vyplývajúcu zo zhoršenej ekonomickej situácie u nás aj v EÚ. Veľa bude závisieť od ekonomického oživenia u nás a v Európe a tiež od toho, nakoľko bola strata pracovných miest dočasná a bude môcť byť relatívne rýchlo znovu obnovená. Miera neistoty je totiž stále zvýšená vzhľadom na druhú vlnu infekcií a s tým spojené obmedzenia," uzavrela Muchová.