Bratislava 22. januára (TASR) – Na rozdiel od finančnej krízy z roku 2009, pandémia nového koronavírusu z pohľadu zamestnanosti zasiahla ľudí z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) približne rovnakou silou ako majoritu spoločnosti. Kým kríza z roku 2009 znížila ich zamestnanosť o 12 % (štvornásobne viac, než vo väčšinovej populácii), súčasná pandémia spôsobila pokles zamestnanosti len o päť percent. Na stratu práce a výpadok príjmu sú však obyvatelia MRK citlivejší, až 80 % z nich totiž pred pandémiou čelilo riziku chudoby. Vyplýva to zo spoločnej analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) a Inštitútu finančnej politiky (IFP). Analytici v nej sformulovali aj niekoľko odporúčaní.

Dôvodom, prečo je súčasná koronakríza pre obyvateľov MRK iná ako finančná kríza z roku 2009, je podľa analytikov to, že títo zamestnanci sú disproporčne zastúpení v sektoroch priemyslu, stavebníctva a podporných služieb. Tie pandémia obmedzila menej než predchádzajúca finančná kríza.

Avšak, kým pandémia ovplyvnila zamestnanosť MRK zhruba rovnako ako pri majorite, výpadok príjmu ich zasiahol väčšou silou. Až 80 % ľudí z MRK totiž žije pod hranicou rizika chudoby a zamestnaní majú približne polovičné príjmy v porovnaní s majoritou. "Horšia finančná situácia domácností znamená, že aj relatívne menší pokles v príjmoch alebo zamestnanosti môže znamenať prepad pod hranicu chudoby. Navyše, táto skupina naďalej pracuje v menej chránených zamestnaneckých kontraktoch. Práca na dohodu sa vyskytuje dvakrát častejšie u zamestnancov z MRK," dodali analytici.

Ich situácii počas koronakrízy nepomohla ani strata obedov zadarmo (pre zatvorené školy, pozn. TASR) alebo to, že počas pandémie prišli o časť podpory v podobe aktivačných príspevkov. "Keďže väčšina ľudí z MRK sa nachádza mimo pracovného trhu, je vo väčšej miere odkázaná na pomoc v hmotnej núdzi ako väčšinová populácia. Takmer šesť percent obyvateľov z MRK je v systéme pomoci v hmotnej núdzi, pričom v majorite to nie je ani jedno percento populácie," porovnali analytici s tým, že pandémia obmedzila poskytovanie sociálnej pomoci, ktorá je pre nízkopríjmové domácnosti dôležitá.

Keďže pandémia zatvorila školy, možnosť obedu zadarmo pre deti (ktoré nemajú nárok na vyšší daňový bonus, pozn. TASR) sa zrušila bez náhrady. "Dotácie predstavujú v prípade pravidelného odoberania stravy približne 26 eur, čo zodpovedá výške mesačného prídavku na dieťa. Pre rodiny odkázané na sociálne dávky ide o významnú časť príjmu (zhruba 12 % v prípade, ak domácnosť rodičov s dvomi deťmi poberá aj príspevok na bývanie a jeden člen sa aktivuje)," poznamenali analytici s tým, že problém majú prevažne deti z nízkopríjmových domácností, ktorých rodičia nemajú nárok na daňový bonus. Od septembra 2021 si totiž môžu pracujúci rodičia vybrať vyšší daňový bonus namiesto obedu zadarmo. Ak sa školy opäť zatvoria, či dôjde k individuálnej karanténe jednej z tried, tieto rodiny opäť stratia dotované obedy.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Pri výpadku aktivačného príspevku zase analytici uviedli, že výrazný podiel účastníkov aktivačných prác tvoria práve ľudia z MRK. V rámci systému aktívnych opatrení trhu práce v roku 2019 tvorili v priemere 55 % zo všetkých podporených na aktivačných prácach. "Počas pandémie klesol počet poberateľov aktivačného príspevku na polovicu, čo naznačuje stratu už aj tak nízkeho príjmu pre domácnosti v hmotnej núdzi," spomenuli analytici s tým, že časti účastníkov bolo počas zastavených aktivačných prác umožnené naďalej príspevok poberať, ale len zhruba v polovičnej výške.

Pandémia podľa autorov analýzy zastavila aj významný pokrok v integrácii ľudí z MRK na trhu práce. Za posledných desať rokov sa totiž počet pracujúcich zdvojnásobil a rozdiel oproti majorite sa významne znížil. Z 24.000 pracujúcich obyvateľov MRK v roku 2010 vzrástol ich počet na skoro 50.000 v roku 2019. Rozdiely sa síce znížili, ale v porovnaní s väčšinovou populáciou sú na tom z pohľadu zamestnanosti stále horšie. Pracuje ich iba menej ako štvrtina v produktívnom veku, pričom v majorite je podiel pracujúcich ľudí zhruba polovica.

Na základe analýzy ÚHP a IFP sformulovali aj niekoľko odporúčaní. Radia zvážiť dočasné rozšírenie dávky v nezamestnanosti počas pandémie na ohrozenejšie skupiny zamestnancov podľa medzinárodných odporúčaní. Na zváženie je aj ponechanie plnej výšky aktivačného príspevku aj pri pozastavených aktivačných prácach počas pandémie, a to pre všetkých účastníkov. Takisto by podľa analytikov bolo dobré vyplácať dotácie na stravu rodičom v prípade triedy v karanténe alebo keď je škola zatvorená.

Na podporu zotavenia z pandémie zase analytici odporúčajú vykonať reformu aktivačných prác na nástroj zvyšovania kvalifikácie a zručností pre otvorený trh práce a zvýšiť podporu cez kvalitné poradenstvo a efektívne nástroje aktívnych opatrení trhu práce pre najviac ohrozené skupiny.