Bratislava 7. septembra (TASR) - V priebehu septembra budú krátko po sebe Európska centrálna banka (ECB) aj americká centrálna banka Fed rozhodovať o nastavení úrokových sadzieb. Očakáva sa, že obidve pristúpia k ich zníženiu. V prípade ECB by to bolo druhýkrát a Fedu dokonca prvýkrát po dlhšom období prísnej menovej politiky. V jej uvoľňovaní by mali pokračovať aj v ďalších mesiacoch, postupovať však budú opatrne, zhodli sa ekonomickí analytici oslovení TASR.

Kľúčová sadzba ECB je aktuálne na úrovni 4,25 %, prvýkrát ju znižovala tento rok v júni. Najbližšie bude o nastavení menovej politiky rokovať budúci týždeň vo štvrtok (12. 9.). Fed môže o prípadnej zmene rozhodnúť o týždeň neskôr. Jeho kľúčová sadzba sa nachádza na 23-ročnom maxime v pásme 5,25 % až 5,50 %.

"Očakávame, že zo strany ECB aj Fedu dôjde na septembrových zasadnutiach k zníženiu úrokových sadzieb. V prípade ECB máme za to, že zníženie bude na úrovni 0,25 percentuálneho bodu (p. b.), čo znamená, že bude pokračovať v uvoľňovaní svojej utiahnutej menovej politiky. V prípade amerického Fedu by to bolo prvé zníženie sadzieb po období uťahovania menovej politiky, pričom vylúčené nie je ani zníženie o 0,50 p. b.," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

V eurozóne je kľúčový pohľad ECB na infláciu, zdôraznil analytik Tatra banky Boris Fojtík. Jej vývoj v kontexte aktuálneho ekonomického spomalenia dáva podľa neho priestor na zníženie sadzieb o 0,25 p. b. Zároveň však bude dôležitý komentár po zverejnení tohto rozhodnutia, ktorý naznačí viac o možnostiach ďalšieho pohybu sadzieb do budúcnosti. "V USA viac rezonujú negatívne správy z trhu práce, ktoré prevážili nad obavami z cenového vývoja. Rozhodnutie o znížení sadzieb o 0,25 p. b. na najbližšom septembrovom zasadnutí sa považuje za hotovú vec," doplnil.

ECB sa v tomto roku podarilo infláciu zastabilizovať na nízkej úrovni a postupne smeruje k cieľovej hranici 2 %, aj keď ju zatiaľ ešte nedosiahla, pripomenul analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. To jej umožňuje znižovať sadzby, čo funguje ako pozitívny impulz pre ekonomiku, ktorý znižuje náklady firiem na úvery. "Európa dnes jednoznačne potrebuje oživenie vo firemnom segmente, ktoré pomôže zvýšiť hospodársky výkon aj konkurencieschopnosť. ECB si situáciu uvedomuje a keďže inflácia je nateraz pod kontrolou, nevidím dôvod, prečo by nepomohla ekonomike ďalším znížením sadzieb," zhodnotil.

Do budúcnosti bude ECB podľa Kočiša naďalej voliť opatrnejší postup. Do konca roka tak očakáva dve zníženia sadzieb, spolu na úrovni 0,5 p. b. "Sadzby bude ECB znižovať postupne a predvídateľné. Ďalšie kroky bude Rada guvernérov ECB prijímať na základe prichádzajúcich dát," avizoval.

Nedávna vlna znižovania úrokových sadzieb v slovenských bankách bola výsledkom očakávaní vývoja sadzieb ECB v tomto roku, zhodnotil analytik 365.bank Tomáš Boháček. Netýkala sa však všetkých bánk. Samotné potvrdenie zníženia budúci týždeň môže podľa neho spôsobiť, že k podobnému kroku pristúpia aj ostatné banky. "Prípadné ďalšie znižovanie bude závisieť aj od výhľadového komentára ECB, no priemerné sadzby hypoték pod 3 % pri fixáciách na 1 až 5 rokov, ktoré by viditeľnejšie stimulovali tvorbu nových úverov, očakávam najskôr až na jar budúceho roka," avizoval.

"Zníženie úrokov hypoték z prelomu augusta a septembra v princípe vnímam ako reakciu na júnové zníženie sadzieb ECB, a preto sa na jeseň otvára ako reakcia na septembrové zníženie sadzieb priestor pre ďalšiu korekciu," predpokladá Búlik. Ďalší vývoj úročenia hypoték a firemných úverov však bude podľa neho záležať primárne od očakávaných konsolidačných opatreniach pre rok 2025, ktoré by slovenská vláda mala predstaviť čoskoro.

"Ak ich banky vyhodnotia ako realizovateľné a budú zároveň dostatočné v kontexte záväzkov voči EÚ, otvorí sa priestor pre zníženie rizikovej prirážky slovenských dlhopisov, a tým aj k ďalšiemu poklesu sadzieb," vysvetlil analytik. Zároveň však varoval, že môže dôjsť aj k opačnému efektu a ak by riziková prirážka neklesala alebo dokonca rástla, zastaví sa aj trend poklesu úročenia hypoték.

Kroky ECB by mohli mať vplyv najmä na kratšie fixácie hypoték, myslí si Fojtík. Rovnako však upozornil, že miera tohto vplyvu bude obmedzená úročením slovenských štátnych dlhopisov, ktoré majú jednu z najväčších rizikových prirážok v rámci eurozóny. "Ak ostanú zvýšené rizikové prirážky na štátnych dlhopisoch, tak v porovnaní s inými krajinami ostatnú zvýšené aj úrokové sadzby na slovenskom trhu a vývoj nebude odzrkadľovať dynamiku znižovania sadzieb ECB. Vývoj sadzieb teda bude reflektovať najmä trhové podmienky," doplnil Kočiš.