Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku podľa dát z roku 2019 odpracujú ľudia najviac času v poľnohospodárstve (42,5 hodiny), vo vede (42,3 hodiny) či v ubytovaní a stravovaní (42,1 hodiny).
Autor TASR
Bratislava 22. mája (TASR) – Počet hodín strávených v práci za jeden týždeň v členských krajinách Európskej únie (EÚ) pred pandémiou nového koronavírusu osciloval okolo tradičnej dĺžky pracovného týždňa, čo je 40 hodín. Jednou z výnimiek bolo Dánsko, kde je štandardná dĺžka pracovného týždňa na plný úväzok 37 hodín. Údaje za posledný kvartál roku 2019 hovoria, že Slováci pracovali zhruba 41,1 hodiny za týždeň, viac času strávili v práci napríklad Gréci (43,9 hodiny) či Rakúšania (42,4 hodiny). Pre TASR to vyčíslil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Sú to však čísla spred pandémie nového koronavírusu. Tá zaúradovala aj v tejto oblasti a spôsobila pokles počtu odpracovaných hodín za týždeň.
Počet hodín, ktorý Slováci odpracujú za týždeň, v poslednom štvrťroku 2020 medzikvartálne poklesol druhým najvýraznejším tempom v rámci krajín EÚ, hneď po Taliansku. Pre TASR to uviedla analytička FinGO.sk Lenka Buchláková. "Počet odpracovaných hodín v Taliansku sa znížil o 10,4 % a na Slovensku o 9,5 %," interpretovala analytička dáta z Eurostatu. Na treťom mieste sa umiestnili Rakúšania so 7,9-percentným znížením počtu odpracovaných hodín. Zníženie podľa Buchlákovej súvisí s pandémiou a obmedzením prevádzok, obchodov či reštaurácií.
Analytička 365.bank Jana Glasová poznamenala, že členské krajiny EÚ v tejto štatistike stále prekonávajú krajiny ako Turecko, Čierna hora či Srbsko. Dáta za posledné tri mesiace roku 2020 priznávajú prvenstvo Turecku s počtom odpracovaných hodín 48,5 za týždeň. V Čiernej hore tamojší zamestnanci odpracovali v poslednom kvartáli vlaňajška 45,3 hodiny a v Srbsku 44,5 hodiny za týždeň. "Prvou krajinou únie, ktorá sa nachádza na popredných priečkach rebríčka, je Grécko s počtom 43,7 odpracovaných hodín za týždeň. Nasleduje Rakúsko a Malta, kde zamestnanci odpracujú v priemere 42 hodín týždenne," vyčíslila Glasová.
Dodala tiež, že pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 je zrejmé, že Poliaci aj Česi majú mierne dlhší pracovný týždeň, ako Slováci. "V Poľsku totižto zamestnaní obyvatelia priemerne týždenne strávia v práci 41,4 hodiny a v Česku 41,2 hodiny. Markantné rozdiely v pracovnom čase tam ale nie sú. Menej hodín do týždňa ako my odpracujú Maďari (40,3 hodiny)," porovnala analytička.
Horňák podotkol, že počet odpracovaných hodín v ekonomike tej – ktorej krajiny závisí od jej orientácie. "Napríklad spomínané Grécko, s vysokým počtom odpracovaných hodín za týždeň, je silne založené na turizme – obchody, predajne, hotely, reštaurácie či bary – a s výrazným zastúpením zamestnanosti v sektore poľnohospodárstva, teda v dvoch oblastiach ekonomiky, kde sa vyššie počty odpracovaných hodín bežne vyskytujú," vysvetlil. Na Slovensku podľa dát z roku 2019 odpracujú ľudia najviac času v poľnohospodárstve (42,5 hodiny), vo vede (42,3 hodiny) či v ubytovaní a stravovaní (42,1 hodiny). Suverénne najviac však pracujú Slováci v sektore stavebníctva (43,8 hodiny za týždeň).
Buchláková doplnila, že počas pandémie vzrástol aj počet odpracovaných hodín v segmente zdravotníctva a sociálnych služieb, a to na viac ako 47 hodín týždenne. Naopak, najmenej času v práci trávia zamestnanci v oblasti vzdelávania, verejnej správy, energetiky či v spracovateľskom priemysle, v priemere do 40 hodín.
Horňák však upozornil aj na ďalšiu typickú črtu Slovenska, čím je častejšia práca cez víkendy alebo v noci. "Až 12,4 % zamestnancov pracuje zvyčajne aj v noci (priemer EÚ je 4,5 %), čo je suverénne najvyššia hodnota spomedzi krajín Únie a 13 % zamestnaných Slovákov zvyčajne pracuje aj počas nedieľ, jemne nad priemerom EÚ (11,5 %)," vyčíslil analytik. Toto prekračovanie priemeru pripisuje tomu, že Slovensko je priemyselnou krajinou s množstvom podnikov s nepretržitou prevádzkou a otvorenými obchodmi počas nedieľ.
Analytik Matej Bobovník z IstroAnalytica vyčíslil, že v priemere za celý rok 2020 Slováci odpracovali 39,9 hodiny za týždeň. Poukázal však na rodové rozdiely. "Muži pracovali v priemere 40,8 hodiny týždenne, čo je o 5,4 % viac ako ženy, ktoré v priemere pracovali 38,7 hodiny týždenne," porovnal. Upozornil tiež, že rýchlo pokračujúca robotizácia a automatizácia mnohých zamestnaní prispeje k radikálnemu zrýchleniu skracovania pracovného času. Skrátenie pracovného času alebo úplné zrušenie pracovných miest sa môže dotknúť 350.000 ľudí. "Najväčší pokles pracovných miest, vrátane pracovného času, zaznamená strojárstvo, automobilový priemysel, stavebníctvo a doprava," vymenoval analytik.
Počet hodín, ktorý Slováci odpracujú za týždeň, v poslednom štvrťroku 2020 medzikvartálne poklesol druhým najvýraznejším tempom v rámci krajín EÚ, hneď po Taliansku. Pre TASR to uviedla analytička FinGO.sk Lenka Buchláková. "Počet odpracovaných hodín v Taliansku sa znížil o 10,4 % a na Slovensku o 9,5 %," interpretovala analytička dáta z Eurostatu. Na treťom mieste sa umiestnili Rakúšania so 7,9-percentným znížením počtu odpracovaných hodín. Zníženie podľa Buchlákovej súvisí s pandémiou a obmedzením prevádzok, obchodov či reštaurácií.
Analytička 365.bank Jana Glasová poznamenala, že členské krajiny EÚ v tejto štatistike stále prekonávajú krajiny ako Turecko, Čierna hora či Srbsko. Dáta za posledné tri mesiace roku 2020 priznávajú prvenstvo Turecku s počtom odpracovaných hodín 48,5 za týždeň. V Čiernej hore tamojší zamestnanci odpracovali v poslednom kvartáli vlaňajška 45,3 hodiny a v Srbsku 44,5 hodiny za týždeň. "Prvou krajinou únie, ktorá sa nachádza na popredných priečkach rebríčka, je Grécko s počtom 43,7 odpracovaných hodín za týždeň. Nasleduje Rakúsko a Malta, kde zamestnanci odpracujú v priemere 42 hodín týždenne," vyčíslila Glasová.
Dodala tiež, že pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 je zrejmé, že Poliaci aj Česi majú mierne dlhší pracovný týždeň, ako Slováci. "V Poľsku totižto zamestnaní obyvatelia priemerne týždenne strávia v práci 41,4 hodiny a v Česku 41,2 hodiny. Markantné rozdiely v pracovnom čase tam ale nie sú. Menej hodín do týždňa ako my odpracujú Maďari (40,3 hodiny)," porovnala analytička.
Horňák podotkol, že počet odpracovaných hodín v ekonomike tej – ktorej krajiny závisí od jej orientácie. "Napríklad spomínané Grécko, s vysokým počtom odpracovaných hodín za týždeň, je silne založené na turizme – obchody, predajne, hotely, reštaurácie či bary – a s výrazným zastúpením zamestnanosti v sektore poľnohospodárstva, teda v dvoch oblastiach ekonomiky, kde sa vyššie počty odpracovaných hodín bežne vyskytujú," vysvetlil. Na Slovensku podľa dát z roku 2019 odpracujú ľudia najviac času v poľnohospodárstve (42,5 hodiny), vo vede (42,3 hodiny) či v ubytovaní a stravovaní (42,1 hodiny). Suverénne najviac však pracujú Slováci v sektore stavebníctva (43,8 hodiny za týždeň).
Buchláková doplnila, že počas pandémie vzrástol aj počet odpracovaných hodín v segmente zdravotníctva a sociálnych služieb, a to na viac ako 47 hodín týždenne. Naopak, najmenej času v práci trávia zamestnanci v oblasti vzdelávania, verejnej správy, energetiky či v spracovateľskom priemysle, v priemere do 40 hodín.
Horňák však upozornil aj na ďalšiu typickú črtu Slovenska, čím je častejšia práca cez víkendy alebo v noci. "Až 12,4 % zamestnancov pracuje zvyčajne aj v noci (priemer EÚ je 4,5 %), čo je suverénne najvyššia hodnota spomedzi krajín Únie a 13 % zamestnaných Slovákov zvyčajne pracuje aj počas nedieľ, jemne nad priemerom EÚ (11,5 %)," vyčíslil analytik. Toto prekračovanie priemeru pripisuje tomu, že Slovensko je priemyselnou krajinou s množstvom podnikov s nepretržitou prevádzkou a otvorenými obchodmi počas nedieľ.
Analytik Matej Bobovník z IstroAnalytica vyčíslil, že v priemere za celý rok 2020 Slováci odpracovali 39,9 hodiny za týždeň. Poukázal však na rodové rozdiely. "Muži pracovali v priemere 40,8 hodiny týždenne, čo je o 5,4 % viac ako ženy, ktoré v priemere pracovali 38,7 hodiny týždenne," porovnal. Upozornil tiež, že rýchlo pokračujúca robotizácia a automatizácia mnohých zamestnaní prispeje k radikálnemu zrýchleniu skracovania pracovného času. Skrátenie pracovného času alebo úplné zrušenie pracovných miest sa môže dotknúť 350.000 ľudí. "Najväčší pokles pracovných miest, vrátane pracovného času, zaznamená strojárstvo, automobilový priemysel, stavebníctvo a doprava," vymenoval analytik.
