Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autori analýzy poznamenali, že pre nedostatok pracovníkov na domácom trhu práce mnoho spoločností so sídlom na Slovensku aktívne prijíma zahraničných pracovníkov.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR) – Počet cudzincov z tretích krajín na Slovensku posledné roky rastie. Počas integrácie sa však stretávajú s rôznymi bariérami. Najväčšou je neovládanie slovenčiny. Poukázala na to analýza organizácií In Báze, Centre for Peace Studies, Menedek a Mareena. Spoločnosť Profesia pre TASR uviedla, že v súčasnosti je z aktívnych ponúk približne 14 % napísaných v angličtine. Pri tých, ktoré sú napísané v slovenčine, sa predpokladá, že slovenský jazyk je pre vykonávanie konkrétnej práce potrebný.
Zo štúdie o integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce v Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku a na Slovensku vyplynulo, že pre voľný pohyb pracovných síl medzi krajinami EÚ je v niektorých krajinách nedostatok pracovných síl. To následne podnietilo vlády k implementovaniu legislatívnych zmien a k podpore pracovnej migrácie cudzincov z tretích krajín. "Toto je dôvod, prečo Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko vydávajú najviac povolení na vykonávanie zárobkovej činnosti," podotkli autori analýzy.
Potvrdzujú to aj dáta Eurostatu. V roku 2019 sa počet cudzincov z tretích krajín v Chorvátsku skoro zdvojnásobil a dosiahol 73.776 osôb. Nárast zaznamenalo aj Česko a Slovensko, a to o takmer 20.000 cudzincov. Na Slovensku si v roku 2019 našlo domov 82.156 cudzincov z tretích krajín.
"Medzi rokmi 2004 a 2019 sa počet cudzincov žijúcich na Slovensku zvýšil sedemnásobne, z približne 20.000 na viac ako 140.000. Takmer 60 % týchto cudzincov sú štátni príslušníci tretích krajín," uvádza sa v analýze. Autori tiež poznamenali, že pre nedostatok pracovníkov na domácom trhu práce mnoho spoločností so sídlom na Slovensku aktívne prijíma zahraničných pracovníkov. Mnohí sú ekonomickí migranti, ktorí emigrujú aj z krajín ako sú Ukrajina či Vietnam. Niektorí sa umiestnia vo veľkých korporátoch, iní vlastnia malé podniky.
"Napriek rastúcemu počtu cudzincov na Slovensku chýbajú štúdie a systematické údaje o ich ekonomickej integrácii. Dostupné zdroje navyše vykresľujú pesimistický obraz – podľa Indexu politík integrácie migrantov sa Slovensko v rebríčku ekonomickej integrácie cudzincov trvale umiestňuje nižšie ako partnerské krajiny," podotkli autori analýzy.
Zo štúdie, ktorej predmetom boli aj rozhovory s cudzincami, vyplynulo, že cudzinci z tretích krajín vnímajú ako hlavnú prekážku pri hľadaní zamestnania na Slovensku nedostatočnú znalosť slovenčiny. "Ovládanie slovenčiny umožnilo respondentom prístup k informáciám o zamestnaní a pracovných príležitostiach, ktoré boli k dispozícii iba v slovenskom jazyku. Takmer všetci respondenti dospeli k záveru, že hovoriť po slovensky by nesmierne pomohlo pri riešení byrokratických procesov," uviedli autori analýzy. Respondenti sa preto uchýlili k absolvovaniu jazykových kurzoch.
Hovorkyňa spoločnosti Profesia Nikola Richterová pre TASR priblížila, aké množstvo inzerátov nepožaduje slovenský jazyk. "Na našom portáli považujeme za ponuky práce, ktoré nepožadujú znalosť slovenčiny také, ktoré sú uvedené v cudzom jazyku a teda v požiadavkách na jazyk sa neobjavuje slovenčina," vysvetlila s tým, že čo sa týka vývoja ponúk v cudzom jazyku, nedá sa podľa nej povedať, že by sa to vyvíjalo jedným smerom.
"V roku 2015 platilo, že sme evidovali 77 % ponúk v slovenčine, zhruba 15 % v angličtine, sedem percent v češtine, 0,7 % v nemčine a 0,2 % v maďarčine. Podiel ponúk v slovenčine za posledné dva roky predstavoval 85 %, čiže to trošku narástlo," vyčíslila Richterová. Za toto obdobie tvorili ponuky v angličtine asi 11 %. "Tento pokles však nemusí byť spôsobený tím, že ponúk, kde netreba vyslovene slovenčinu, klesol, ale skôr tým, že zamestnávatelia zistili, že keď uvádzajú ponuky práce v anglickom jazyku, zareaguje nižší počet uchádzačov, ako v slovenčine," vysvetlila hovorkyňa.
Z ponúk, ktoré sú v súčasnosti aktívne, je zhruba 14 % napísaných v angličtine. Najčastejšie ide o pozície v informačných technológiách, manažmente, administratíve a ekonomike, financiách a účtovníctve. "Spomedzi pozícií ide najmä o programátorov, softvérových inžinierov, administratívnych pracovníkov či IT konzultantov," uzavrela Richterová.
Zo štúdie o integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce v Chorvátsku, Českej republike, Maďarsku a na Slovensku vyplynulo, že pre voľný pohyb pracovných síl medzi krajinami EÚ je v niektorých krajinách nedostatok pracovných síl. To následne podnietilo vlády k implementovaniu legislatívnych zmien a k podpore pracovnej migrácie cudzincov z tretích krajín. "Toto je dôvod, prečo Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko a Slovensko vydávajú najviac povolení na vykonávanie zárobkovej činnosti," podotkli autori analýzy.
Potvrdzujú to aj dáta Eurostatu. V roku 2019 sa počet cudzincov z tretích krajín v Chorvátsku skoro zdvojnásobil a dosiahol 73.776 osôb. Nárast zaznamenalo aj Česko a Slovensko, a to o takmer 20.000 cudzincov. Na Slovensku si v roku 2019 našlo domov 82.156 cudzincov z tretích krajín.
"Medzi rokmi 2004 a 2019 sa počet cudzincov žijúcich na Slovensku zvýšil sedemnásobne, z približne 20.000 na viac ako 140.000. Takmer 60 % týchto cudzincov sú štátni príslušníci tretích krajín," uvádza sa v analýze. Autori tiež poznamenali, že pre nedostatok pracovníkov na domácom trhu práce mnoho spoločností so sídlom na Slovensku aktívne prijíma zahraničných pracovníkov. Mnohí sú ekonomickí migranti, ktorí emigrujú aj z krajín ako sú Ukrajina či Vietnam. Niektorí sa umiestnia vo veľkých korporátoch, iní vlastnia malé podniky.
"Napriek rastúcemu počtu cudzincov na Slovensku chýbajú štúdie a systematické údaje o ich ekonomickej integrácii. Dostupné zdroje navyše vykresľujú pesimistický obraz – podľa Indexu politík integrácie migrantov sa Slovensko v rebríčku ekonomickej integrácie cudzincov trvale umiestňuje nižšie ako partnerské krajiny," podotkli autori analýzy.
Zo štúdie, ktorej predmetom boli aj rozhovory s cudzincami, vyplynulo, že cudzinci z tretích krajín vnímajú ako hlavnú prekážku pri hľadaní zamestnania na Slovensku nedostatočnú znalosť slovenčiny. "Ovládanie slovenčiny umožnilo respondentom prístup k informáciám o zamestnaní a pracovných príležitostiach, ktoré boli k dispozícii iba v slovenskom jazyku. Takmer všetci respondenti dospeli k záveru, že hovoriť po slovensky by nesmierne pomohlo pri riešení byrokratických procesov," uviedli autori analýzy. Respondenti sa preto uchýlili k absolvovaniu jazykových kurzoch.
Hovorkyňa spoločnosti Profesia Nikola Richterová pre TASR priblížila, aké množstvo inzerátov nepožaduje slovenský jazyk. "Na našom portáli považujeme za ponuky práce, ktoré nepožadujú znalosť slovenčiny také, ktoré sú uvedené v cudzom jazyku a teda v požiadavkách na jazyk sa neobjavuje slovenčina," vysvetlila s tým, že čo sa týka vývoja ponúk v cudzom jazyku, nedá sa podľa nej povedať, že by sa to vyvíjalo jedným smerom.
"V roku 2015 platilo, že sme evidovali 77 % ponúk v slovenčine, zhruba 15 % v angličtine, sedem percent v češtine, 0,7 % v nemčine a 0,2 % v maďarčine. Podiel ponúk v slovenčine za posledné dva roky predstavoval 85 %, čiže to trošku narástlo," vyčíslila Richterová. Za toto obdobie tvorili ponuky v angličtine asi 11 %. "Tento pokles však nemusí byť spôsobený tím, že ponúk, kde netreba vyslovene slovenčinu, klesol, ale skôr tým, že zamestnávatelia zistili, že keď uvádzajú ponuky práce v anglickom jazyku, zareaguje nižší počet uchádzačov, ako v slovenčine," vysvetlila hovorkyňa.
Z ponúk, ktoré sú v súčasnosti aktívne, je zhruba 14 % napísaných v angličtine. Najčastejšie ide o pozície v informačných technológiách, manažmente, administratíve a ekonomike, financiách a účtovníctve. "Spomedzi pozícií ide najmä o programátorov, softvérových inžinierov, administratívnych pracovníkov či IT konzultantov," uzavrela Richterová.
