Bratislava 5. septembra (TASR) – Zavádzanie nových dávok pre pracujúce budúce matky im môže pomôcť zlepšiť kvalitu ich života, ale stále sa nerieši problém v oblasti diskriminácie žien na trhu práce, či mzdových rozdielov. Presvedčení sú o tom odborníci, podľa ktorých by sa mal štát viac zamerať na podporu pracujúcich rodičov, zvýšenie dostupnosti škôlok a jasieľ, ale aj na podporu rodičov, ktorým hrozí strata práce.

Rezort práce navrhuje zavedenie novej dávky- tehotenské, ale aj štipendia pre tehotné študentky. Tento zámer nadväzuje na programové vyhlásenie, v ktorom sa vláda zaviazala k väčšej podpore rodín. Ministerstvo priblížilo, že novou dávkou chce podporiť pracujúce alebo študujúce ženy. Zabezpečiť im má príjem na úhradu zvýšených výdavkov spojených s tehotenstvom, akými sú napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť.

Niektorí odborníci sa však k návrhu stavajú kriticky. "Postup zavedenia tehotenskej dávky je návodom do učebníc politickej ekonómie, ako porušiť všetky zásady zodpovedného hospodárenia s cieľom získať voličov. Dávka bola zavedená bez analýzy súčasnej situácie, nemá merateľné ciele, teda čo sa má dávkou zmeniť, odčerpá zdroje ostatným známym prioritám a je prijatá v čase 10-miliardového deficitu verejnej správy," myslí si analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana.

Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti pri tehotenskej dávke vníma pozitíva, ale v prípade podpory rodín mu chýbajú aj ďalšie riešenia. "Zmenou systému doktorandského štúdia zo zamestnania na štúdium, zostali ženy doktorandky mimo pokrytia materskou. Tieto štipendiá by to mohli opraviť. Samozrejme, podpora rodiny je veľmi široká oblasť, nielen finančná. Absentujú dostupné jasle, dostupné čiastkové úväzky, možnosť reálneho zapojenia oboch rodičov, dostupné škôlky a, bohužiaľ, už aj základné školy," myslí si Páleník.

Dávky spojené s tehotenstvom a materstvom tak síce môžu finančne podporiť rodinu, ale podľa odborníkov ich vplyv na situáciu žien na trhu práce je minimálny a niekedy aj negatívny. "Nedávny prieskum v Európskej únii ukázal, že situácia pracujúcich matiek na trhu práce je práve najhoršia v tých krajinách, v ktorých dávky po narodení dieťaťa sú relatívne vysoké, materská dovolenka dlhá a inštitucionálna starostlivosť o deti nie je dostatočne zabezpečená štátom," podotkla vedecká pracovníčka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Magdalena Adamus. Podľa nej nemožno očakávať, že by tehotenská dávka a štipendium mali pozitívny vplyv na situáciu žien na trhu práce. "Prinajlepšom sa ukážu ako neutrálne a budú mať hlavne sociálny účinok, teda dočasne vylepšenie kvality života domácnosti, v ktorých sú tehotne ženy. No napriek určitým pozitívnym sociálnym dosahom, je z hľadiska ekonómie udržiavanie žien mimo trhu práce kontraproduktívne, obmedzuje ich kariérny rast a zvyšuje ohrozenie chudobou," uviedla Adamus.

Predpokladá, že cieľom vlády pri tomto opatrení by mohlo byť aj to, aby vďaka novej dávke ženy neuvažovali o umelom prerušení tehotenstva z ekonomických dôvodov, prípadne, aby si mohli zabezpečiť financie na dodatočné výdavky počas tehotenstva. "Môžeme aj očakávať, že pri zvýšenej finančnej podpore štátu, sa ženy budú menej obávať žiadať PN, čo môže zvýšiť bezpečnosť počas rizikového tehotenstva. Samo o sebe to teda nie je zlé riešenie, no sociálne dávky nie sú postačujúce ani z hľadiska demografie, ani diskriminácie žien na trhu práce," myslí si Adamus.

Odborníci sa tak zhodujú v tom, že politici by mali v prípade podpory rodiny myslieť aj na ďalšie formy, ako sú dávky. "Od štátu by sme mali očakávať zvýšenie podpory pre pracujúcich rodičov v podobe dostupnosti jaslí či škôlok a promovanie rovnejšieho rozdelenia úloh spojených so starostlivosťou o deti medzi matky a otcov, či zvýšenie dostupnosti inštitucionálnej starostlivosti o deti. Takéto riešenia by dovolili ženám aj mužom nájsť viac rovnováhy medzi prácou a rodinou a zároveň mali by šancu prispieť aj k zníženiu diskriminácie žien na trhu práce a celkovo by viedli k vylepšeniu ich kariérnych aj finančných perspektív," myslí si Adamus.

Páleník je tiež presvedčený, že vláda by mala myslieť aj na rodičov, ktorí môžu prísť o prácu. "Všetky návrhy ministerstva opomínajú rodičov, ktorí sa pohybujú medzi nezamestnanosťou a zamestnaním. Títo nebudú mať nárok na množstvo pomoci. Bohužiaľ, s pandémiou bude takýchto ľudí pribúdať," dodal Páleník.