Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naopak, najmenej nechávajú ročne v reštauráciách, baroch či kaviarňach Rumuni (120 eur), Poliaci (220 eur) a Bulhari (230 eur).
Autor TASR
Bratislava 18. januára (TASR) - Priemerný Slovák nechá v reštaurácii, kantíne, kaviarni či v bare približne 500 eur ročne. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, s odvolaním sa na najaktuálnejšie údaje Eurostatu a Štatistického úradu SR.
Slováci v roku 2018 prejedli "mimo domu" spolu 2,7 miliardy eur. V prepočte na jedného obyvateľa to ročne znamená 500 eur. Stravovanie v reštauráciách, kantínach, ale aj návštevy kaviarní, barov či čajovní tak uberajú Slovákom z ich rodinných rozpočtov 5,4 %. Na hrubom domácom produkte (HDP) mali výdavky na stravovacie služby 3 % podiel.
"V roku 2008 minuli našinci na stravovanie mimo domova 2,2 miliardy eur, čo v prepočte na obyvateľa predstavovalo 400 eur ročne. Desaťročie dozadu tieto výdavky predstavovali z celkových výdavkov domácností 5,9 % a na HDP krajiny sa podieľali 3,3 %," porovnala Sadovská.
Aj v prípade výdavkov na stravovacie služby podľa nej existujú na Slovensku regionálne rozdiely súvisiace s výškou príjmov, mierou nezamestnanosti a celkovo životnou úrovňou. S nárastom cien potravín, ale aj energií idú ruka v ruke aj vyššie ceny za stravovanie mimo domova.
Na Slovensku sa za posledných 10 rokov zvýšila výmera a dostupnosť stravovacích zariadení. "V roku 2017 bol počet miest za stolom v pohostinstvách na úrovni 104.000. Oproti roku 2007 ide o neprehliadnuteľný 51-percentný nárast, nakoľko vtedy bol počet miest za stolom vykázaný na úrovni 69.000. Najviac možností stravovania sa mimo domova ponúkajú reštaurácie a jedálne so samoobsluhou, spolu vyše 70.000 miest," vyčíslila analytička.
Jedným z dôvodov rastúceho trendu je podľa Sadovskej zvýšenie počtu nákupných centier a komerčných administratívnych budov, predovšetkým v hlavnom meste, ale aj v ostatných krajských či okresných mestách. Nákupné a biznis centrá ponúkajú okrem nakupovania a kancelárskych priestorov aj možnosť stravovania sa či posedenia pri káve.
"Rozdiely vo výdavkoch na stravovacie služby sú v jednotlivých ekonomikách EÚ neprehliadnuteľné. Najvyššie sumy za stravovanie mimo svojho domova vynakladajú v prepočte na obyvateľa Íri (2880 eur), nasledujú Rakúšania (2430 eur) a Španieli (2020 eur)," priblížila.
Naopak, najmenej nechávajú ročne v reštauráciách, baroch či kaviarňach Rumuni (120 eur), Poliaci (220 eur) a Bulhari (230 eur). "V rámci V4 viac ako my nechali v roku 2018 v stravovacích zariadeniach v prepočte na obyvateľa Česi (620 eur), ale aj Maďari (510 eur)," doplnila analytička.
Sadovská dodala, že za posledné desaťročie sa najvýraznejšie zvýšili výdavky na stravovacie služby (v eurách v prepočte na obyvateľa) v Litve, Bulharsku a na Malte, a to viac ako dvojnásobne. Naopak, Rumuni zaznamenali pokles týchto výdavkov, a to o 8 %. V EÚ aj eurozóne za posledných desať rokov narástli výdavky na stravovacie služby zhodne o 22 %.
Slováci v roku 2018 prejedli "mimo domu" spolu 2,7 miliardy eur. V prepočte na jedného obyvateľa to ročne znamená 500 eur. Stravovanie v reštauráciách, kantínach, ale aj návštevy kaviarní, barov či čajovní tak uberajú Slovákom z ich rodinných rozpočtov 5,4 %. Na hrubom domácom produkte (HDP) mali výdavky na stravovacie služby 3 % podiel.
"V roku 2008 minuli našinci na stravovanie mimo domova 2,2 miliardy eur, čo v prepočte na obyvateľa predstavovalo 400 eur ročne. Desaťročie dozadu tieto výdavky predstavovali z celkových výdavkov domácností 5,9 % a na HDP krajiny sa podieľali 3,3 %," porovnala Sadovská.
Aj v prípade výdavkov na stravovacie služby podľa nej existujú na Slovensku regionálne rozdiely súvisiace s výškou príjmov, mierou nezamestnanosti a celkovo životnou úrovňou. S nárastom cien potravín, ale aj energií idú ruka v ruke aj vyššie ceny za stravovanie mimo domova.
Na Slovensku sa za posledných 10 rokov zvýšila výmera a dostupnosť stravovacích zariadení. "V roku 2017 bol počet miest za stolom v pohostinstvách na úrovni 104.000. Oproti roku 2007 ide o neprehliadnuteľný 51-percentný nárast, nakoľko vtedy bol počet miest za stolom vykázaný na úrovni 69.000. Najviac možností stravovania sa mimo domova ponúkajú reštaurácie a jedálne so samoobsluhou, spolu vyše 70.000 miest," vyčíslila analytička.
Jedným z dôvodov rastúceho trendu je podľa Sadovskej zvýšenie počtu nákupných centier a komerčných administratívnych budov, predovšetkým v hlavnom meste, ale aj v ostatných krajských či okresných mestách. Nákupné a biznis centrá ponúkajú okrem nakupovania a kancelárskych priestorov aj možnosť stravovania sa či posedenia pri káve.
"Rozdiely vo výdavkoch na stravovacie služby sú v jednotlivých ekonomikách EÚ neprehliadnuteľné. Najvyššie sumy za stravovanie mimo svojho domova vynakladajú v prepočte na obyvateľa Íri (2880 eur), nasledujú Rakúšania (2430 eur) a Španieli (2020 eur)," priblížila.
Naopak, najmenej nechávajú ročne v reštauráciách, baroch či kaviarňach Rumuni (120 eur), Poliaci (220 eur) a Bulhari (230 eur). "V rámci V4 viac ako my nechali v roku 2018 v stravovacích zariadeniach v prepočte na obyvateľa Česi (620 eur), ale aj Maďari (510 eur)," doplnila analytička.
Sadovská dodala, že za posledné desaťročie sa najvýraznejšie zvýšili výdavky na stravovacie služby (v eurách v prepočte na obyvateľa) v Litve, Bulharsku a na Malte, a to viac ako dvojnásobne. Naopak, Rumuni zaznamenali pokles týchto výdavkov, a to o 8 %. V EÚ aj eurozóne za posledných desať rokov narástli výdavky na stravovacie služby zhodne o 22 %.
