Bratislava 6. augusta (TASR) – Aktuálny prudký rast cien nehnuteľností by nemal pokračovať v nasledujúcom období. Negatívny vplyv inflácie na spotrebu, sprísňovanie menovej politiky a nejasný ekonomický vývoj budú pôsobiť skôr tlmiaco na ceny nehnuteľností, najmä pre negatívny dosah na domácnosti s obmedzenými vlastnými zdrojmi. Konštatujú to analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS) v komentári.

Analytici poznamenali, že ceny nehnuteľností rastú najrýchlejšie za posledných viac ako desať rokov. Na vývoj cien nehnuteľností môže v blízkej budúcnosti pôsobiť niekoľko významných faktorov. "Z týchto faktorov je možné vyzdvihnúť najmä vysokú infláciu a tlmený ekonomický rast aj v dôsledku vojny, a sprísňovanie menovej politiky," naznačili s tým, že v dôsledku inflácie budú ceny materiálov a práce, ako aj investičný dopyt tlačiť na ceny smerom nahor. Rastúce požadované výnosy pre sprísnenú menovú politiku však podľa nich po čase budú tlmiť ceny nehnuteľností ako investičných aktív. Na Slovensku je zároveň pomerne málo domácností s dostatočnými vlastnými zdrojmi, ktoré vytvárajú investičný dopyt.

Pokračovanie poklesu poskytnutých nových hypoték, a tým i spomaľovanie priemerného cenového rastu bývania na Slovensku v ďalších mesiacoch očakáva aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Nadpriemerne však podľa neho budú rásť regióny, v ktorých sú ceny ešte stále výrazne pod slovenským priemerom. "Najmä tam, kde je nedostatok bytov a ekonomicky sa mestám a okresom darí, nie je dôvod, aby sa zdražovanie spomaľovalo. Osobitne pre nové investície, ako sú Volvo pri Košiciach či Vaillant pri Senici, budeme pravdepodobne vidieť strmší rast cien v týchto lokalitách," myslí si Búlik.

Analytici ÚMS vyčíslili, že aktuálne rastú ceny rezidenčných nehnuteľností na Slovensku medziročným tempom cez 20 %. Podotkli, že pre bežnú domácnosť s priemerným príjmom je už bežná nehnuteľnosť takmer nedostupná. "Ceny nehnuteľností navyše naďalej rastú výrazne vyšším tempom ako udržateľnosť zadlženia priemernej domácnosti," dodali.

Skonštatovali tiež, že vyššia inflácia znehodnocuje úspory domácností, a preto motivuje dopyt po investičnej kúpe nehnuteľností, ktorý tlačí na rast cien. Podotkli však, že domácností, ktoré majú dostatok voľných prostriedkov na kúpu nehnuteľností, je na Slovensku pomerne málo. "Na druhej strane vyššia inflácia znamená vyššie náklady na spotrebu a menej voľných prostriedkov, čo môže ovplyvniť dopyt po nehnuteľnostiach v prípade domácností s limitovanými vlastnými zdrojmi," zdôraznili. Pre domácnosti, ktoré nemajú dostatok vlastných zdrojov a potrebujú úver na financovanie kúpy nehnuteľnosti, už teraz podľa nich klesá dostupnosť bývania.

Sprísňovanie menovej politiky môže podľa analytikov krátkodobo zvýšiť investičný dopyt po nehnuteľnostiach pre pokles hodnoty finančných aktív. "Sprísňovanie menovej politiky znamená zvyšovanie trhových sadzieb a následne aj klientskych úrokových sadzieb. Nárast sadzieb sa premietne do nárastu požadovaných výnosov na finančných trhoch," priblížili s tým, že v dlhšom horizonte môže vplývať nárast požadovaných výnosov tlmiaco na ceny nehnuteľností. Zvyšovanie úrokových sadzieb na úvery na bývanie v dôsledku prísnejšej menovej politiky tak bude podľa nich tlmiť dopyt po nehnuteľnostiach.

Rast cien nehnuteľností bude podľa analytikov ÚMS v dlhodobom horizonte tlmiť aj postupné starnutie obyvateľstva na Slovensku. Poukázali na to, že vývoj počtu domácností, ktoré si potrebujú zaobstarať bývanie alebo ktoré vytvárajú dopyt po investičných nehnuteľnostiach, pomaly klesá, je to však dôležité najmä z dlhodobého pohľadu vývoja cien nehnuteľností. Dodali však, že dopyt po nehnuteľnostiach môžu zvyšovať noví prisťahovalci.