Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak upozornil na to, že zvyšovanie rastu minimálnej mzdy zhorší situáciu v ekonomicky zaostávajúcich okresoch.
Autor TASR
Bratislava 30. marca (TASR) - Stanovenie minimálnej mzdy na úrovni 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov bude znamenať rast nákladov pre firmy, s čím súvisí aj prepúšťanie zamestnancov. Ohrozí to najmä ekonomicky zaostávajúce okresy. Zhodli sa na tom analytici a zamestnávateľské združenia, ktoré oslovila TASR. Ján Košč z Asociácie sociálno-ekonomických analytikov však podotkol, že to môže pomôcť zvyšovaniu kúpyschopnosti.
Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták uviedol, že uplatnenie tejto zmeny by pre firmy znamenalo rast nákladov. "A keďže mzdové balíky nie sú nafukovacie, zamestnanci v nie málo podnikoch to pocítia na nižších odmenách či slabších benefitoch. Každá firma totiž podniká na konkurenčnom trhu a ak by zvýšené náklady premietla hneď do cien tovarov a služieb, rýchlo by ju nahradil konkurent," priblížil.
Vo väčších firmách sa náklady zvyšovaním minimálnej mzdy a jej príplatkov podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) výrazne zdvihnú. To sa môže negatívne odzrkadliť na zamestnanosti. "Ak je cieľom úpravy mechanizmu zvýšenie čistej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, bolo by vhodné otvoriť aj tému ceny práce a daňovo-odvodového zaťaženia. Aby výška minimálnej mzdy a jej príplatkov neruinovala zamestnávateľov v podobe zvýšených nákladov. Taktiež aby zamestnanci mali v čistom reálne viac peňazí," dodala asociácia.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak upozornil na to, že zvyšovanie rastu minimálnej mzdy zhorší situáciu v ekonomicky zaostávajúcich okresoch. "Vďaka výskumu Ministerstva financií (MF) SR vieme, že práve v týchto zaostávajúcich okresoch spôsobilo zvyšovanie minimálnej mzdy najväčšie problémy. Podľa ich štúdie prinieslo v minulosti každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % stratu zamestnania pre tisícky ľudí," podotkol.
Na druhej strane sa podľa Košča dosahy zvýšenia minimálnej mzdy vo verejnej debate preceňujú. "Podľa aktuálne platného vedeckého konsenzu primerané zvyšovanie minimálnej mzdy ekonomike neškodí a ak sa niekde nájdu nejaké malé negatívne dosahy, je ich možné naprávať aktívnymi politikami na trhu práce," dodal.
Zvyšovanie minimálnej mzdy podľa Košča pomáha kúpyschopnosti nízkopríjmovým zamestnancom. "Základom našej domácej ekonomiky je kúpyschopnosť obyvateľstva a tento kúpyschopný dopyt vytvára pracovné miesta. Teda, ak niekto tvrdí, že v chudobnejších regiónoch by pomohlo zníženie minimálnej mzdy, tak vlastne hovorí, že v týchto regiónoch treba znižovať kúpyschopnosť obyvateľstva, a tým aj zamestnanosť," objasnil.
Chovanculiak pripomenul, že zatiaľ čo v Česku plánujú do roku 2029 zvýšiť minimálnu mzdu na 47 %, slovenskej vláde nestačí ani 49-percentný podiel minimálnej mzdy z roku 2023 k priemernej mzde v tom istom období. "Chcú hazardovať s osudom zaostávajúcich regiónov a ďalej zrýchľovať rast minimálnej mzdy. Ak sa ministrovi práce podarí zvýšiť podiel minimálnej mzdy o ďalšie tri percentuálne body, tak sa podľa odhadov vyšplhá jej podiel na priemernej mzde v roku 2028 na neuveriteľných 55 %," dodal s tým, že Slovensko sa tak dostane medzi krajiny Európskej únie (EÚ) s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň.
Košč však podotkol, že ambíciu zvýšiť minimálnu mzdu v Česku na 47 % nie je možné jednoducho porovnávať so zvyšovaním na Slovensku. Ako uviedol, smernica EÚ odporúča členským krajinám robiť opatrenia smerujúce k tomu, aby výška minimálnej mzdy bola na úrovni 50 % priemernej mzdy v aktuálnom roku.
"V Čechách sa rozhodli pre inú stratégiu a spôsob určovania výšky minimálnej mzdy, ako to máme na Slovensku. Ak si to porovnávame napríklad so Slovinskom, kde v roku 2021 bol podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde 61 % , tak ide o veľmi neambiciózny a konzervatívny plán," dodal Košč.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Erik Tomáš v piatok (22. 2.) na tlačovej konferencii uviedol, že konkrétne nastavenie je v kompetencii jednotlivých štátov a súčasná vláda má takýto záväzok aj vo svojom programovom vyhlásení. "Ten rámec, ktorý odporúča EÚ, zodpovedá približne tomu, čo nastavujeme my, teda 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov," zhodnotil.
Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták uviedol, že uplatnenie tejto zmeny by pre firmy znamenalo rast nákladov. "A keďže mzdové balíky nie sú nafukovacie, zamestnanci v nie málo podnikoch to pocítia na nižších odmenách či slabších benefitoch. Každá firma totiž podniká na konkurenčnom trhu a ak by zvýšené náklady premietla hneď do cien tovarov a služieb, rýchlo by ju nahradil konkurent," priblížil.
Vo väčších firmách sa náklady zvyšovaním minimálnej mzdy a jej príplatkov podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) výrazne zdvihnú. To sa môže negatívne odzrkadliť na zamestnanosti. "Ak je cieľom úpravy mechanizmu zvýšenie čistej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, bolo by vhodné otvoriť aj tému ceny práce a daňovo-odvodového zaťaženia. Aby výška minimálnej mzdy a jej príplatkov neruinovala zamestnávateľov v podobe zvýšených nákladov. Taktiež aby zamestnanci mali v čistom reálne viac peňazí," dodala asociácia.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak upozornil na to, že zvyšovanie rastu minimálnej mzdy zhorší situáciu v ekonomicky zaostávajúcich okresoch. "Vďaka výskumu Ministerstva financií (MF) SR vieme, že práve v týchto zaostávajúcich okresoch spôsobilo zvyšovanie minimálnej mzdy najväčšie problémy. Podľa ich štúdie prinieslo v minulosti každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % stratu zamestnania pre tisícky ľudí," podotkol.
Na druhej strane sa podľa Košča dosahy zvýšenia minimálnej mzdy vo verejnej debate preceňujú. "Podľa aktuálne platného vedeckého konsenzu primerané zvyšovanie minimálnej mzdy ekonomike neškodí a ak sa niekde nájdu nejaké malé negatívne dosahy, je ich možné naprávať aktívnymi politikami na trhu práce," dodal.
Zvyšovanie minimálnej mzdy podľa Košča pomáha kúpyschopnosti nízkopríjmovým zamestnancom. "Základom našej domácej ekonomiky je kúpyschopnosť obyvateľstva a tento kúpyschopný dopyt vytvára pracovné miesta. Teda, ak niekto tvrdí, že v chudobnejších regiónoch by pomohlo zníženie minimálnej mzdy, tak vlastne hovorí, že v týchto regiónoch treba znižovať kúpyschopnosť obyvateľstva, a tým aj zamestnanosť," objasnil.
Chovanculiak pripomenul, že zatiaľ čo v Česku plánujú do roku 2029 zvýšiť minimálnu mzdu na 47 %, slovenskej vláde nestačí ani 49-percentný podiel minimálnej mzdy z roku 2023 k priemernej mzde v tom istom období. "Chcú hazardovať s osudom zaostávajúcich regiónov a ďalej zrýchľovať rast minimálnej mzdy. Ak sa ministrovi práce podarí zvýšiť podiel minimálnej mzdy o ďalšie tri percentuálne body, tak sa podľa odhadov vyšplhá jej podiel na priemernej mzde v roku 2028 na neuveriteľných 55 %," dodal s tým, že Slovensko sa tak dostane medzi krajiny Európskej únie (EÚ) s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň.
Košč však podotkol, že ambíciu zvýšiť minimálnu mzdu v Česku na 47 % nie je možné jednoducho porovnávať so zvyšovaním na Slovensku. Ako uviedol, smernica EÚ odporúča členským krajinám robiť opatrenia smerujúce k tomu, aby výška minimálnej mzdy bola na úrovni 50 % priemernej mzdy v aktuálnom roku.
"V Čechách sa rozhodli pre inú stratégiu a spôsob určovania výšky minimálnej mzdy, ako to máme na Slovensku. Ak si to porovnávame napríklad so Slovinskom, kde v roku 2021 bol podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde 61 % , tak ide o veľmi neambiciózny a konzervatívny plán," dodal Košč.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Erik Tomáš v piatok (22. 2.) na tlačovej konferencii uviedol, že konkrétne nastavenie je v kompetencii jednotlivých štátov a súčasná vláda má takýto záväzok aj vo svojom programovom vyhlásení. "Ten rámec, ktorý odporúča EÚ, zodpovedá približne tomu, čo nastavujeme my, teda 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov," zhodnotil.
