Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 22. december 2024Meniny má Adela
< sekcia Ekonomika

ANALÝZA TÝŽDŇA: Sadzby hypoték už majú rásť len mierne

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Elena Halačová

V júni tohto roka sa podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) nové hypotéky poskytovali priemerne za 4,4 %.

Bratislava 9. septembra (TASR) - Úrokové sadzby hypoték by sa mali postupne stabilizovať a ich prípadný nárast oproti súčasným hodnotám by mal byť už len mierny. Predpokladajú to ekonomickí analytici. Po období stabilizácie by mohli neskôr začať sadzby aj klesať. Ich zníženie na úrovne okolo 1 %, kde boli ešte pred necelými dvoma rokmi, je však podľa nich nereálne.

"V súčasnosti sa zdá, že séria zvyšovania úrokových sadzieb, ktorá trvala od januára 2022, sa blíži ku koncu. Aj keď s istotou nevieme povedať, že už žiadna z bánk na Slovensku nebude do konca roka zvyšovať úroky na hypotékach, je pravdepodobné, že aj prípadné zvyšovanie sadzieb bude už len mierne, v jednotkách desatín percentuálneho bodu (p. b.)," uviedol pre TASR finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

V júni tohto roka sa podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) nové hypotéky poskytovali priemerne za 4,4 %. Po predchádzajúcom prudkom raste už citeľne spomalili. Kým v období od marca 2022 do marca 2023 rástli hypotekárne sadzby každý štvrťrok o 0,7 p. b., v 2. kvartáli tohto roka stúpli podľa centrálnej banky už len o 0,3 p. b.

Úročenie hypoték ovplyvňuje situácia na medzibankovom trhu, na ktorom si banky požičiavajú peniaze na financovanie úverov a ktorý reaguje na predpokladaný vývoj, pripomenul Búlik. Cena peňazí na ňom prudko vzrástla už v januári 2022 a naštartovala tak zdražovanie hypoték, aj keď základná sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) sa prvýkrát zvýšila až v júli 2022. Takýto krok sa však vzhľadom na energetickú krízu a vysokú infláciu vopred očakával.

"Rovnaký efekt, len s opačným výsledkom, sa prejavuje aj teraz. Trhy očakávajú, že séria zvyšovaní základnej sadzby ECB sa pomaly blíži ku koncu, tým pádom sa cena peňazí zastabilizovala a bude sa čakať na vývoj inflácie a ekonomického rastu v EÚ pre začiatok ich zlacňovania," priblížil analytik s tým, že do aktuálnej ceny peňazí na medzibankovom trhu je už započítané prípadné posledné zvýšenie sadzby ECB v priebehu septembra alebo októbra tohto roka.

Očakávaný vývoj by podľa neho ešte mohol ovplyvniť horší vývoj inflácie, v dôsledku čoho by mohla centrálna banka pristúpiť k viacnásobnému zvýšeniu základnej sadzby. Spolu so zdražením úverových zdrojov by sa potom mohli nahor pohnúť aj sadzby hypoték.

Blížiaci sa koniec sprísňovania menovej politiky ECB očakáva aj analytička 365.bank Jana Glasová. Dôvodom je postupné, aj keď len mierne spomaľovanie inflácie a zároveň utlmovanie dopytu po úveroch v eurozóne.

"Nateraz teda predpokladáme, že nás čaká ešte mierne zvýšenie sadzby ECB, čo sa ešte premietne do mierneho rastu úrokových sadzieb z bankových produktov - teda z úverov aj vkladov. Žiadne prudké zvyšovanie sadzieb na úveroch ale už nepredpokladáme," avizovala.

Búlik očakáva, že v budúcom roku zostanú sadzby hypoték stabilizované na dnešnej úrovni a ich pokles by mohol začať na prelome rokov 2024 a 2025. "Prípadný pokles by mohol prísť aj predčasne, ak by sa ECB rozhodla začať znižovať základné sadzby skôr, prípadne by bolo zrejmé, že tento krok nastane včaššie, ako sa predtým čakalo," doplnil.

Ľudia by však nemali čakať, že úroky hypoték opäť klesnú pod 1 %, upozornil analytik. Takéto sadzby sú podľa neho už minulosťou a je nepravdepodobné, že sa opäť objavia v sadzobníkoch bánk. "Ekonomicky dáva dlhodobo zmysel úročenie hypoték na úrovni 3 až 4 %. Za istých okolností by sme sa do budúcna mohli pri hypotekárnych kampaniach dočkať aj úrokov začínajúcich číslicou dva, avšak bude to jednoznačne výnimka," dodal Búlik.

V strednodobom horizonte očakáva mierny pokles úrokových sadzieb aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Bašták. "Ak sa však pozrieme na historické dáta, či na viac rozvinuté hypotekárne trhy v západnej Európe, súčasné sadzby sú z dlhodobého hľadiska bližšie normálu, ako extrémne nízke sadzby spred pandémie. Úrok pod 1 % nie je pre bankový systém dlhodobo udržateľný. Išlo skôr o anomáliu, ktorá sa pravdepodobne už nebude opakovať," uviedol pre TASR.