Bratislava 21. septembra (TASR) - Zníženie dane z príjmu pre podnikateľov neprinesie podľa analytikov Slovensku žiadny makroekonomický efekt. Upozorňujú na viaceré riziká tohto opatrenia. Kritizujú najmä to, že zníženie dane je nespravodlivé a môže zneprehľadniť daňový systém. Pozitívne hodnotia zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, podľa niektorých odborníkov však mohlo byť vyššie.

Parlament tento týždeň schválil viaceré zmeny v daňovej oblasti, ktoré predložili koaliční poslanci. SNS presadila zníženie dane z príjmu pre firmy, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s príjmom z podnikania do 100.000 eur na 15 % z doterajších 21 %. Podľa daňového experta z poradenskej spoločnosti Grant Thornton Wilfrieda Serlesa je vo všeobecnosti znižovanie daňového zaťaženia podnikateľov žiadané, ale nie v navrhovanej podobe.

"Takýto krok narušuje princíp rovnosti. Veľkosť firmy nie je dostatočným kritériom, ktorý by odôvodňoval nižšiu daň," tvrdí Serles. Novela je tak podľa neho nespravodlivá. "Slovensko riskuje, že bude zaplavené malými firmami s obratom do 100.000 eur, ktoré si tu budú optimalizovať podnikanie. Pritom makroekonomicky štát nič nezíska. Tento krok nepovedie k vytvoreniu nových pracovných miest a nebude mať vplyv na ekonomický rast," hodnotí Serles.

Podobný názor má aj riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš. "Aj malé firmy môžu mať vysoké zisky a, naopak, aj veľké firmy môžu byť na hrane prežitia. Nižšie sadzby daní pre menšie firmy tiež navádzajú na špekulácie, ako rozdeliť firmy, aby platili nižšie dane," upozorňuje Goliaš. Tiež je presvedčený o tom, že vytváraním rôznych výnimiek sa komplikuje daňový systém.

Zníženie dane tiež mohlo byť výraznejšie. Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami má stále vyššie zaťaženie. "Schválené zníženie je nedostatočné, málo ambiciózne. Poliaci zdaňujú firmy 9 % do obratu dvoch miliónov eur od januára 2020, Maďari 9 % bez limitu. Naďalej tak bude platiť, že slovenská daň z príjmu je najvyššia v regióne," doplnil analytik INESS Radovan Ďurana.

SNS už avizovala, že 15-percentná daň z príjmu by mohla byť v budúcnosti pre všetkých podnikateľov. Strana jej výšku považuje za optimálnu, motivujúcu a vyhlásila, že zabraňuje špekuláciám. Poslanci strany sú tiež presvedčení o tom, že veľké firmy sa nebudú deliť aj preto, že by to pre ne bolo administratívne náročné.

Podľa analytikov by firmám skôr pomohlo zníženie zaťaženia práce alebo zníženie úrovne zdravotných a sociálnych odvodov. "Mnohým podnikateľom by pomohlo zvýšenie hranice pre povinné účtovanie DPH, táto hranica sa nemenila mnoho rokov," hovorí Ďurana.

Poslanci koaličného Mosta-Híd zase presadili zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na 21-násobok sumy životného minima z doterajšieho 19,2-násobku. Podľa nich to pomôže nízkopríjmovým rodinám a odstráni sa "tiché zdanenie".

Goliaš toto opatrenie hodnotí pozitívne, keďže nezdaniteľné minimum rástlo dlhodobo pomalšie ako priemerná mzda. "Návrh zvýši čistý príjem väčšine pracujúcich, relatívne najviac ľuďom s nízkym príjmom. Z pohľadu posilnenia motivácie pracovať by bolo ešte efektívnejšie zníženie odvodov len pre ľudí s nízkym príjmom," doplnil Goliaš. Ďurana je zase presvedčený, že zvýšenie mohlo byť väčšie. "Mikronárast nezdaniteľnej časti základu dane v posledných rokoch umožnil vláde brať si podstatne väčší diel z príjmov fyzických osôb. Ani toto zvýšenie nedokáže eliminovať toto tiché zdanenie," tvrdí analytik.

Analytici vidia problém aj vo financovaní samospráv, ktoré sa v dôsledku tejto zmeny obávajú výpadku príjmov. "Obce aj vyššie územné celky si zvykli na pravidelný vysoký prírastok podielovej dane a vlastné dane zvyšujú minimálne. Prijaté opatrenie nezníži príjmy obcí, len spomalí ich nárast. V poslednom období vzrástol rozpočet samosprávy o 50 %. Fungovanie samospráv výpadok neohrozí, budú musieť hľadať rezervy vo výdavkoch, prípadne svojim obyvateľom oznámiť, že na poskytovanie služieb si musia prispievať miestnymi daňami," priblížil Ďurana.