Bratislava 13. marca (TASR) - Až dve tretiny Slovákov by chcelo investovať, avšak nemajú vedomosti o možnostiach, ktoré majú. Podľa analytičky Fingo.sk Lenky Buchlákovej ľudia na investovanie nemajú v prvom rade odborné vedomosti, podporu či finančného sprostredkovateľa. Bez pomoci vidia v investovaní viac rizík ako výhod. Skúsenosti s investovaním majú predovšetkým cez rôzne formy sporenia.

"Slováci sú pri investovaní veľmi konzervatívni. Uprednostňujú bezpečnosť investícií pred výnosom. Takýto klienti investujú skôr do konzervatívnych fondov, respektíve rôznych bankových produktov. Zriaďujú si termínované vklady alebo sporenia k účtom, kde sú ich prostriedky chránené Fondom na ochranu vkladov, ale majú takmer nulový výnos," priblížila Buchláková. Asi tretinu ľudí, ktorí investujú, môžeme podľa nej nazvať vyváženými investormi. Sú ochotní podstúpiť menšie riziko. Síce investujú väčšiu časť peňazí do konzervatívnych fondov, ale hľadajú možnosti pre kombinované investovanie.

Analytička poznamenala, že Slováci majú v bankách podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) odložených vyše 40 miliárd eur. Ide o 70 % z celkového finančného majetku Slovákov. Na bežných účtoch majú pritom nulový alebo len minimálny úrok. Asi tretina Slovákov mala za vlaňajšok majetok v akciách, dlhopisoch či podielových fondov.

"Niekedy sa mylne domnievame, že ak odkladáme peniaze na sporiaci účet, že vlastne investujeme. Ak sa ale pozrieme na úroky, peniaze sa nám zhodnocujú minimálne. Akcie sú jedným z najpopulárnejších spôsobov investovania. Hodnota akcií síce kolíše, ale prinášajú vyššie zisky ako investície s nižším rizikom," zhodnotila Buchláková.

Priblížila, že v deviatich členských štátoch EÚ bolo hlavným finančným majetkom domácností podiel akcií a investičných fondov. "Finančne gramotnejšie sú hlavne domácnosti s vyšším vzdelaním, s úverom na bývanie a s vyšším podielom finančných aktív," doplnila analytička.