Bratislava 24. októbra (TASR) - Parlament tento týždeň odklepol zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka na 623 eur. Stúpne tak už ďalší rok po sebe. Niektorí odborníci sú však skeptickí a upozorňujú na riziká, najmä na to, že Slovensko nie je vhodná krajina na vysokú plošnú minimálnu mzdu.

Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (Iness) upozorňuje, že za posledných sedem rokov vzrástla minimálna mzda o 72 %, priemerná mzda o 38 % a produktivita práce o 19 %. Minimálna mzda teda rástla 3,8-krát rýchlejšie ako produktivita práce. "Tento rok sa SR dostala na druhé miesto v Európskej únii vo výške minimálnej mzdy vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine. Jej podiel na priemernej mzde dosiahol 52 %. Ešte v roku 2013 tvorila 41 %, keď sa zvýši na 623 eur, tak bude tvoriť 54 %," upozornili analytici Iness.

Medzinárodný menový fond (MMF) pritom odporúča ako optimálnu úroveň minimálnej mzdy v rozpätí od 25 % do 50 % priemernej mzdy. "Pri vyšších úrovniach už varuje pred jej významnými negatívnymi dosahmi na zamestnanosť," konštatujú analytici Iness.

Zvyšovanie minimálnej mzdy môže byť problémom najmä pre to, že Slovensko je z viacerých pohľadov krajina veľkých regionálnych rozdielov. "Na Slovensku máme dva trhy práce, a to západný a východný. V západných okresoch bolo na začiatku roku 2020 viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných. Avšak vo východných okresoch čakali stále desiatky nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto. V takýchto rozdielnych okresoch a mestách platí na Slovensku plošná minimálna mzda. To znamená, že v utekáčskej cukrárni aj v bratislavskej kaviarni je minimálna mzda rovnaká," vysvetľuje Iness.

Plošná minimálna mzda v krajine s vysokými regionálnymi rozdielmi následne vytvára veľké nerovnováhy. Napríklad v Prešovskom kraji podľa analýzy Iness tvorí minimálna mzda tento rok 75,5 % mediánovej mzdy. V roku 2012 bol tento podiel v tomto kraji 60 %. Teda za osem rokov vzrástol o 15,5 percentuálneho bodu.

Akademický výskum hovorí, že minimálna mzda vplýva najnegatívnejšie na znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Spoločnosť Wood & Company na Slovensku sa pozrela na to, koľko ľudí v roku 2019 zarábalo menej ako 600 eur v hrubom. Ukázalo sa, že 7,4 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. "Tomu zodpovedalo približne 154.000 zamestnancov. Hrubá mzda pod 600 eur sa týkala viac žien ako mužov. Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 % zamestnaných Sloveniek a sedem percent zamestnaných Slovákov," vyčíslila analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.

Rozdiely v mzdách badať aj z hľadiska regiónov. Najhoršie sú na tom zamestnanci v Prešovskom kraji. "Oproti celoslovenskému priemeru je tu podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 600 eur takmer dvojnásobný, ide o 14 % pracujúcich na plný úväzok. Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom nižším ako 600 eur eviduje Košický kraj, nasledujú Banskobystrický kraj (8,7 %) a Nitriansky kraj," doplnila Sadovská. Naopak, v Bratislavskom kraji zarába menej ako 600 eur v hrubom iba 4,4 % zamestnancov.

"Najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur sa týka firiem zameraných na ubytovacie a stravovacie služby. V ich prípade ide o viac ako štvrtinu zamestnancov. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou pre 16 % zamestnancov. V stavebníctve zarába menej ako 600 eur v hrubom vyše 13 % zamestnancov," dodala Sadovská.

Podľa analytikov Iness je však problémom najmä miera daňovo-odvodového zaťaženia práce ľudí s minimálnou mzdou. To medzi rokmi 2015 a 2020 vzrástlo z 30 % na 39 %. "V rovnakom čase vzrástli náklady na minimálnu mzdu o 308 eur. Z toho 138 eur uvideli ľudia vo svojich peňaženkách a 170 eur si zobral štát na daniach a odvodoch. V roku 2015 dostali zamestnanci s minimálnou mzdou 70 centov zo zarobeného eura. V roku 2020 to je už približne len 61 centov zo zarobeného eura. Zvyšok si zoberie štát na daniach a odvodoch," vyčíslil Iness.