Konkrétne úročenie týchto dlhopisov bude stanovené až krátko pred ich predajom na jar budúceho roka.
Autor TASR
Bratislava 12. októbra (TASR) - Štátny dlhopis určený pre bežných občanov môže byť pre časť drobných investorov atraktívnou možnosťou, ako zhodnotiť svoje úspory. Okrem toho môže tento projekt pomôcť aj pri zvyšovaní finančnej gramotnosti ľudí. Otázny je zatiaľ jeho výnos, ktorý bude závisieť od aktuálnej situácie na jar budúceho roka. Poukázali na to analytici oslovení TASR. O príprave dlhopisov pre občanov informovali tento týždeň predstavitelia Ministerstva financií (MF) SR a štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).
"Ak by retailový dlhopis vydával priamo štát s podobným úrokom, aký majú dlhopisové fondy, išlo by o atraktívnu ponuku pre časť drobných investorov. Slovensko je totiž spoľahlivý dlžník a riziko nesplácania dlhov v najbližších rokoch je mizivé. Ak má niekto úspory na bežnom alebo termínovanom vklade, je retailový štátny dlhopis s konkurenčným úrokom lepšou alternatívou," zhodnotil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Konkrétne úročenie týchto dlhopisov bude stanovené až krátko pred ich predajom na jar budúceho roka. Podľa analytika bude pravdepodobne nižšie ako pri predaji štátnych dlhopisov na finančnom trhu, čo je pochopiteľné, keďže pre štát nemá zmysel požičiavať si drahšie ako na trhoch. "Na druhej strane bude výnos oslobodený od dane, čo posilňuje jeho atraktivitu voči termínovaným vkladom. Dlhopisu totiž budú konkurovať termínované vklady, ktoré dnes pri 3-ročnej splatnosti umožňujú získať úrok až 3,3 % ročne," priblížil Búlik.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš predpokladá, že štát bude chcieť občanov motivovať dostatočne vysokým výnosom, v takom prípade bude však otázkou práve efektivita tohto typu dlhopisov v porovnaní s pôžičkami na medzinárodných finančných trhoch. "Ide však o doplnkový zdroj financovania a okrem nákladovej efektivity je jedným z deklarovaných cieľov aj vyššia angažovanosť ľudí na finančných trhoch, resp. zvýšenie úrovne finančnej gramotnosti. Z dlhodobého hľadiska tak môže emisia priniesť dodatočné benefity," zdôraznil.
Poukázal na to, že úrokové sadzby budú ovplyvnené očakávaným postupným uvoľňovaním menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). Do konca prvého kvartálu 2025 možno podľa Kočiša počítať s dvoma až troma zníženiami sadzieb v celkovej výške 0,75 percentuálneho bodu. "Tieto zníženia sa do dlhších viazaností prenesú samozrejme v menšej miere, pričom záležať bude aj od ďalších trhových očakávaní. Výnosy by sa tak mohli pohybovať pravdepodobne mierne pod úrovňou 3 %, samozrejme bude záležať od širších trhových podmienok a od cenovej politiky, ktorú zvolí ARDAL," vysvetlil analytik.
Prvá emisia dlhopisov určených občanom má byť v objeme okolo 300 miliónov eur. Búlik pripomenul, že približne takúto sumu predáva priemerne ročne Česká republika. Od roku 2010 do minulého roka predala svoje retailové štátne dlhopisy spolu za 90 miliárd českých korún, teda približne 3,6 miliardy eur. "Aj keď hovoríme o našom susedovi, ktorého obyvateľstvo je v lepšej finančnej kondícii a tvorí vyššie úspory, predpokladám, že túto emisiu by sa ministerstvu financií mohlo podariť predať. Bude to však pravdepodobne trvať niekoľko mesiacov," doplnil analytik.
Predávanie dlhopisov občanom je legitímny zdroj financovania štátu, zdôraznil guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír. Pripomenul, že táto možnosť je v niektorých krajinách bežná a využívaná už roky. "Z tohto pohľadu diverzifikáciu financovania dlhu považujeme za správnu. Samozrejme je tu otázka technickej prípravy a načasovania takéhoto kroku. Treba si takisto uvedomiť, že takýto spôsob financovania je zväčša drahší ako ten trhový, ale to je dané podstatou takéhoto spôsobu financovania," zhodnotil Kažimír tento týždeň avizovaný zámer vlády. Centrálnej banky sa projekt priamo nedotýka, očakáva však vplyv na agendu posilňovania finančnej gramotnosti na Slovensku.
(1 EUR = 25,293 CZK)
"Ak by retailový dlhopis vydával priamo štát s podobným úrokom, aký majú dlhopisové fondy, išlo by o atraktívnu ponuku pre časť drobných investorov. Slovensko je totiž spoľahlivý dlžník a riziko nesplácania dlhov v najbližších rokoch je mizivé. Ak má niekto úspory na bežnom alebo termínovanom vklade, je retailový štátny dlhopis s konkurenčným úrokom lepšou alternatívou," zhodnotil finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Konkrétne úročenie týchto dlhopisov bude stanovené až krátko pred ich predajom na jar budúceho roka. Podľa analytika bude pravdepodobne nižšie ako pri predaji štátnych dlhopisov na finančnom trhu, čo je pochopiteľné, keďže pre štát nemá zmysel požičiavať si drahšie ako na trhoch. "Na druhej strane bude výnos oslobodený od dane, čo posilňuje jeho atraktivitu voči termínovaným vkladom. Dlhopisu totiž budú konkurovať termínované vklady, ktoré dnes pri 3-ročnej splatnosti umožňujú získať úrok až 3,3 % ročne," priblížil Búlik.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš predpokladá, že štát bude chcieť občanov motivovať dostatočne vysokým výnosom, v takom prípade bude však otázkou práve efektivita tohto typu dlhopisov v porovnaní s pôžičkami na medzinárodných finančných trhoch. "Ide však o doplnkový zdroj financovania a okrem nákladovej efektivity je jedným z deklarovaných cieľov aj vyššia angažovanosť ľudí na finančných trhoch, resp. zvýšenie úrovne finančnej gramotnosti. Z dlhodobého hľadiska tak môže emisia priniesť dodatočné benefity," zdôraznil.
Poukázal na to, že úrokové sadzby budú ovplyvnené očakávaným postupným uvoľňovaním menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB). Do konca prvého kvartálu 2025 možno podľa Kočiša počítať s dvoma až troma zníženiami sadzieb v celkovej výške 0,75 percentuálneho bodu. "Tieto zníženia sa do dlhších viazaností prenesú samozrejme v menšej miere, pričom záležať bude aj od ďalších trhových očakávaní. Výnosy by sa tak mohli pohybovať pravdepodobne mierne pod úrovňou 3 %, samozrejme bude záležať od širších trhových podmienok a od cenovej politiky, ktorú zvolí ARDAL," vysvetlil analytik.
Prvá emisia dlhopisov určených občanom má byť v objeme okolo 300 miliónov eur. Búlik pripomenul, že približne takúto sumu predáva priemerne ročne Česká republika. Od roku 2010 do minulého roka predala svoje retailové štátne dlhopisy spolu za 90 miliárd českých korún, teda približne 3,6 miliardy eur. "Aj keď hovoríme o našom susedovi, ktorého obyvateľstvo je v lepšej finančnej kondícii a tvorí vyššie úspory, predpokladám, že túto emisiu by sa ministerstvu financií mohlo podariť predať. Bude to však pravdepodobne trvať niekoľko mesiacov," doplnil analytik.
Predávanie dlhopisov občanom je legitímny zdroj financovania štátu, zdôraznil guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír. Pripomenul, že táto možnosť je v niektorých krajinách bežná a využívaná už roky. "Z tohto pohľadu diverzifikáciu financovania dlhu považujeme za správnu. Samozrejme je tu otázka technickej prípravy a načasovania takéhoto kroku. Treba si takisto uvedomiť, že takýto spôsob financovania je zväčša drahší ako ten trhový, ale to je dané podstatou takéhoto spôsobu financovania," zhodnotil Kažimír tento týždeň avizovaný zámer vlády. Centrálnej banky sa projekt priamo nedotýka, očakáva však vplyv na agendu posilňovania finančnej gramotnosti na Slovensku.
(1 EUR = 25,293 CZK)