Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Éra expanzívne menovej politiky s nulovými či zápornými úrokovými sadzbami a kvantitatívneho uvoľňovania je preč, zdôraznil analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Autor TASR
Bratislava 25. februára (TASR) - Úročenie slovenských štátnych dlhopisov za uplynulý rok výrazne vzrástlo. Potvrdila to aj nedávna emisia nových dlhodobých dlhopisov, ktorých úroky sa dostali k úrovni 4 %. Podpisuje sa pod to najmä sprísňovanie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB), zhodujú sa analytici oslovení TASR. Do budúcnosti môže financovanie SR ešte predražiť prípadné zhoršenie fiškálnej situácie v krajine.
"Výnosy štátnych dlhopisov v uplynulých mesiacoch zohľadňovali kroky centrálnej banky, ktorá na jednej strane pristupovala k zvyšovaniu úrokových sadzieb a na strane druhej utlmovala svoju aktivitu pri nákupe cenných papierov, resp. štátnych dlhopisov," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. ECB od júla minulého roka zvýšila svoje úrokové sadzby už o 3 percentuálne body (p. b.) a očakáva sa ich ďalší rast.
Éra expanzívne menovej politiky s nulovými či zápornými úrokovými sadzbami a kvantitatívneho uvoľňovania je preč, zdôraznil analytik J&T Banky Stanislav Pánis. "Je tak prirodzené, že si Slovensko, podobne ako iné krajiny v eurozóne či vo svete, požičiava za podstatne vyššie úrokové sadzby ako v nedávnej minulosti. A to vzhľadom k tomu, že centrálne banky vrátane ECB začali agresívne uťahovať menovopolitické opraty," vysvetlil. Na trhoch je tak menej likvidity, ale aj zvýšená averzia voči riziku v dôsledku spomaľovania ekonomického rastu a geopolitickej neistote.
"Vzhľadom k takejto atmosfére na trhoch a aj preto, že investori si zatiaľ príliš nevšímajú lokálnu politickú neistotu a nepovažujú ani stav verejných financií Slovenska za problematický si myslím, že Slovensko si dokázalo požičať v ostatnom čase za férových podmienok. Z istého uhľa pohľadu za lepších, ako by zodpovedalo našim fundamentom," myslí si ekonóm.
Výnosy slovenských štátnych dlhopisov v súčasnosti dosahujú úroveň približne 3,5 % a môžu ešte rásť, myslí si Horňák. "A to aj vplyvom ďalšieho útlmu aktivity centrálnej banky na trhoch, ale aj v dôsledku zhoršujúceho sa fiškálneho rámca v krajine," upozornil.
Ako draho si bude Slovensko požičiavať bude podľa Pánisa závisieť z externých faktorov od vývoja inflácie v eurozóne a reakcií ECB na ňu. Z interných faktorov môžu zase veritelia časom brať do úvahy zatiaľ prehliadanú politickú situáciu a stav verejných financií.
Analytik upozornil, že drahšie požičiavanie si štátu bude znamenať, že aj finančný sektor bude získavať drahšie zdroje, čo bude znamenať drahšie úvery vrátane hypotekárnych. "Vyššie úrokové sadzby budú protivetrom investičnej aktivity pri menšej dostupnosti bývania. To by sa pretavovalo aj do pomalšieho ekonomického rastu," dodal.
"Výnosy štátnych dlhopisov v uplynulých mesiacoch zohľadňovali kroky centrálnej banky, ktorá na jednej strane pristupovala k zvyšovaniu úrokových sadzieb a na strane druhej utlmovala svoju aktivitu pri nákupe cenných papierov, resp. štátnych dlhopisov," priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. ECB od júla minulého roka zvýšila svoje úrokové sadzby už o 3 percentuálne body (p. b.) a očakáva sa ich ďalší rast.
Éra expanzívne menovej politiky s nulovými či zápornými úrokovými sadzbami a kvantitatívneho uvoľňovania je preč, zdôraznil analytik J&T Banky Stanislav Pánis. "Je tak prirodzené, že si Slovensko, podobne ako iné krajiny v eurozóne či vo svete, požičiava za podstatne vyššie úrokové sadzby ako v nedávnej minulosti. A to vzhľadom k tomu, že centrálne banky vrátane ECB začali agresívne uťahovať menovopolitické opraty," vysvetlil. Na trhoch je tak menej likvidity, ale aj zvýšená averzia voči riziku v dôsledku spomaľovania ekonomického rastu a geopolitickej neistote.
"Vzhľadom k takejto atmosfére na trhoch a aj preto, že investori si zatiaľ príliš nevšímajú lokálnu politickú neistotu a nepovažujú ani stav verejných financií Slovenska za problematický si myslím, že Slovensko si dokázalo požičať v ostatnom čase za férových podmienok. Z istého uhľa pohľadu za lepších, ako by zodpovedalo našim fundamentom," myslí si ekonóm.
Výnosy slovenských štátnych dlhopisov v súčasnosti dosahujú úroveň približne 3,5 % a môžu ešte rásť, myslí si Horňák. "A to aj vplyvom ďalšieho útlmu aktivity centrálnej banky na trhoch, ale aj v dôsledku zhoršujúceho sa fiškálneho rámca v krajine," upozornil.
Ako draho si bude Slovensko požičiavať bude podľa Pánisa závisieť z externých faktorov od vývoja inflácie v eurozóne a reakcií ECB na ňu. Z interných faktorov môžu zase veritelia časom brať do úvahy zatiaľ prehliadanú politickú situáciu a stav verejných financií.
Analytik upozornil, že drahšie požičiavanie si štátu bude znamenať, že aj finančný sektor bude získavať drahšie zdroje, čo bude znamenať drahšie úvery vrátane hypotekárnych. "Vyššie úrokové sadzby budú protivetrom investičnej aktivity pri menšej dostupnosti bývania. To by sa pretavovalo aj do pomalšieho ekonomického rastu," dodal.
