Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Banskobystrickom kraji bola v auguste miera nezamestnanosti na úrovni 8,4 %, v Košickom 9 % a v Prešovskom dokonca presiahla 10 %.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku klesá už sedem mesiacov po sebe. V auguste dosiahla 6,14 %, čo je najnižšia hodnota od marca 2020. V ponuke voľných pracovných miest však existujú veľké regionálne rozdiely, upozorňuje v aktuálnej analýze analytik Tatra banky Andrej Martiška.
Miera nezamestnanosti je vo všetkých troch najzápadnejších krajoch – Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom - pod úrovňou 4 %. V Nitrianskom a Žilinskom kraji nepresahuje 5 %. "Ak sa detailnejšie pozrieme na týchto päť krajov, vidíme, že vo všetkých 42 okresoch je miera nezamestnanosti nižšia ako celoslovenských 6,14 %. Úplne najpriaznivejšia situácia je v okrese Bratislava 5 s evidovanou mierou nezamestnanosti na úrovni 2,54 %, nasledujú okresy Ilava (2,64 %), Trenčín (2,74 %) a Nitra (2,79 %)," vyčíslil analytik.
Smerom na východ Slovenska a Gemer je však situácia odlišná. V Banskobystrickom kraji bola v auguste miera nezamestnanosti na úrovni 8,4 %, v Košickom 9 % a v Prešovskom dokonca presiahla 10 %. Až 43 % okresov v týchto regiónoch vykazuje podľa analytika dvojcifernú mieru nezamestnanosti, najvyššia je v okrese Rimavská Sobota (18,8 %). "To je jednoducho obrovský rozdiel v porovnaní so situáciou na západe Slovenska," poznamenal ekonóm.
Ponuka voľných pracovných miest vo veľkej miere vysvetľuje rozdiely v miere nezamestnanosti medzi regiónmi. V dvoch krajoch s najvyššou nezamestnanosťou, Prešovskom a Košickom, je podľa Martišku pomer voľných pracovných miest k počtu uchádzačov o zamestnanie 1:10. To znamená, že iba 1 z 10 uchádzačov o zamestnanie má aspoň teoretickú šancu nájsť si prácu. V Banskobystrickom kraji sú to dvaja z 10 uchádzačov a v Žilinskom piati z desiatich.
Smerom na západ SR sa toto číslo výrazne zlepšuje, upozornil analytik. V Trenčianskom kraji pomer voľných pracovných miest k disponibilným uchádzačom o zamestnanie prekračuje 7:10, v Nitrianskom 8:10. Najlepšia situácia je v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Počet voľných pracovných miest v Trnavskom kraji je 1,3-násobne vyšší ako počet uchádzačov o zamestnanie, v Bratislavskom je takmer dvojnásobný.
Ekonóm poukázal tiež na zaujímavé porovnanie v tomto ukazovateli pri pohľade na okresy. "Najvyšší počet voľných pracovných miest v pomere k uchádzačom o zamestnanie nie je v Bratislave, ak zrátame dokopy čísla z piatich bratislavských okresov, ale v okresoch Nitra a Skalica, kde presahuje 280 %, kým v Bratislave je to 239 %," uzavrel Martiška.
Miera nezamestnanosti je vo všetkých troch najzápadnejších krajoch – Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom - pod úrovňou 4 %. V Nitrianskom a Žilinskom kraji nepresahuje 5 %. "Ak sa detailnejšie pozrieme na týchto päť krajov, vidíme, že vo všetkých 42 okresoch je miera nezamestnanosti nižšia ako celoslovenských 6,14 %. Úplne najpriaznivejšia situácia je v okrese Bratislava 5 s evidovanou mierou nezamestnanosti na úrovni 2,54 %, nasledujú okresy Ilava (2,64 %), Trenčín (2,74 %) a Nitra (2,79 %)," vyčíslil analytik.
Smerom na východ Slovenska a Gemer je však situácia odlišná. V Banskobystrickom kraji bola v auguste miera nezamestnanosti na úrovni 8,4 %, v Košickom 9 % a v Prešovskom dokonca presiahla 10 %. Až 43 % okresov v týchto regiónoch vykazuje podľa analytika dvojcifernú mieru nezamestnanosti, najvyššia je v okrese Rimavská Sobota (18,8 %). "To je jednoducho obrovský rozdiel v porovnaní so situáciou na západe Slovenska," poznamenal ekonóm.
Ponuka voľných pracovných miest vo veľkej miere vysvetľuje rozdiely v miere nezamestnanosti medzi regiónmi. V dvoch krajoch s najvyššou nezamestnanosťou, Prešovskom a Košickom, je podľa Martišku pomer voľných pracovných miest k počtu uchádzačov o zamestnanie 1:10. To znamená, že iba 1 z 10 uchádzačov o zamestnanie má aspoň teoretickú šancu nájsť si prácu. V Banskobystrickom kraji sú to dvaja z 10 uchádzačov a v Žilinskom piati z desiatich.
Smerom na západ SR sa toto číslo výrazne zlepšuje, upozornil analytik. V Trenčianskom kraji pomer voľných pracovných miest k disponibilným uchádzačom o zamestnanie prekračuje 7:10, v Nitrianskom 8:10. Najlepšia situácia je v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Počet voľných pracovných miest v Trnavskom kraji je 1,3-násobne vyšší ako počet uchádzačov o zamestnanie, v Bratislavskom je takmer dvojnásobný.
Ekonóm poukázal tiež na zaujímavé porovnanie v tomto ukazovateli pri pohľade na okresy. "Najvyšší počet voľných pracovných miest v pomere k uchádzačom o zamestnanie nie je v Bratislave, ak zrátame dokopy čísla z piatich bratislavských okresov, ale v okresoch Nitra a Skalica, kde presahuje 280 %, kým v Bratislave je to 239 %," uzavrel Martiška.
