Bratislava 27. novembra (TASR) – Zamestnávatelia privítali zvýšenie príspevku pre podniky z Environmentálneho fondu na 11 miliónov eur, ktoré tento týždeň oznámil minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). Jednorazové zvýšenie kompenzácií nepriamych nákladov na emisie však podľa podnikateľov nie je koncepčným riešením a napriek zvýšeniu nedosahuje úroveň náhrad poskytovanú inými štátmi EÚ. Podnikatelia preto žiadajú urýchlenú zmenu legislatívy.

"Oznámenie ministra životného prostredia Jána Budaja o zvýšení kompenzácií z Envirofondu pre slovenské energeticky náročné firmy považujeme za pozitívny krok, avšak stále nie dostatočný," uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Andrej Lasz. Výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor dodal, že kompenzácie z Envirofondu sú firmám krátené už niekoľko rokov a v tomto roku to bolo z predpokladaných 12,8 milióna eur na pôvodné tri milióny eur. Gregor pripomenul, že zatiaľ ide iba o vyjadrenie ministra a Klub 500 sa k téme vyjadrí až po schválení tohto opatrenia.

Zamestnávatelia však volajú po jasne nastavených a dlhodobo predvídateľných pravidlách. "Vítame, že po argumentácii zo strany firiem došlo k zvýšeniu kompenzácie. Uvítali by sme však, aby táto nárokovateľná kompenzácia bola dopredu jasná a nebola predmetom každoročného vyjednávania," zdôraznil tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. Lasz pripomenul, že podľa platnej legislatívy by sa do priemyslu malo z výnosov predaja emisných povoleniek vrátiť 7,5 % financií, no v tomto roku to bolo zatiaľ iba približne jedno percento. "Treba tiež uviesť, že v iných európskych krajinách sa kompenzuje viac ako 25 %, slovenské priemyselné podniky tak strácajú konkurencieschopnosť a hrozí im zánik," upozornil Lasz.

Zásadné požiadavky na zmenu legislatívy má aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Hovorkyňa asociácie Miriam Filová pripomenula, že ministerstvo životného prostredia je v spolupráci s ministerstvom hospodárstva povinné pripraviť a zaslať Európskej komisii (EK) schému štátnej pomoci prevádzkam, v ktorých prípade sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie. Platnosť a účinnosť aktuálnej schémy sa skončí 31. decembra, pričom posledný rok, za ktorý je možné poskytnúť a čerpať kompenzácie na jej základe, je rok 2020.

Notifikácii schémy by podľa AZZZ mala predchádzať novela zákona o Environmentálnom fonde a o obchodovaní s emisnými kvótami. Asociácia požaduje zvýšenie príspevku ročného výnosu z dražieb kvót do Envirofondu z aktuálnych 30 % na aspoň 70 % percent. Zároveň v rámci rozdelenia príjmov tohto fondu navrhuje AZZZ zvýšiť podiel na podporu zamedzenia úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie pre firmy zo súčasných 25 % na 35 %. To by znamenalo, že z celkových výnosov štátu z predaja emisných povoleniek, by sa do priemyslu vrátilo namiesto súčasných 7,5 % až 24,5 % financií.

Aby sa odstránila súčasná prax krátenia podielu výnosov pre podniky, navrhuje AZZZ odstránenie sporného paragrafu, ktorý to umožňuje. Situácia je podľa asociácie vážna a riešenia neznesú odklad. Bez uvedených zmien zákona nebudú hlavne elektroenergeticky náročné podniky môcť naďalej podnikať a budú nútené ukončiť svoju výrobu. Nebudú totiž schopné konkurovať podnikom nielen z tretích krajín, ale ani z iných krajín Európskej únie, ktoré zaručujú dostatočné finančné kompenzácie, uzavrela AZZZ.