Bratislava 5. júna (TASR) - Slovenskú ekonomiku na začiatku roka stiahla nadol hlavne znížená spotreba domácností, ale aj obmedzené investície pre neistotu budúceho vývoja. Zhodli sa na tom ekonomickí analytici. Ďalší vývoj vidia skôr optimisticky, rizikom je naďalej pandémia nového koronavírusu.

Ako v piatok (4.6.) informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, hrubý domáci produkt (HDP) v 1. kvartáli v porovnaní s poslednými tromi mesiacmi vlaňajška poklesol o dve percentá. Medziročne bol vyšší o 0,2 %.

Za tento vývoj môže podľa analytika VÚB Michala Lehutu vrchol zimnej vlny pandémie, ktorá spolu s lockdownom obmedzila možnosti mnohých firiem fungovať. "To sa podpísalo najmä na znížení spotreby domácností a spolu s neistotou o budúcnosti aj na nižšom objeme investícií - najmä strojov a zariadení," podotkol. Spotreba v 1. štvrťroku medziročne klesla o 5,8 % a investície - tvorba fixného kapitálu - klesli o 10 %.

Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne upozornil, že príjmy ľudí aj ich potreby ostali nezmenené aj v 1. kvartáli, avšak pre lockdown mali obmedzené možnosti ich naplnenia. "To vyústilo do vyššej tvorby úspor, čo sme mohli vidieť na raste retailových vkladov. Po uvoľnení opatrení bola a bude časť týchto úspor rozpustená do ekonomiky, čo bude predstavovať významný impulz pre podniky, očakávaný už od tohto štvrťroku," myslí si analytik.

Pozitívne vidí aj vývoj investícií, postupné otváranie domácej aj zahraničných ekonomík prinesie dopyt pre podniky a s tým ruka v ruke pôjde aj väčšia istota pri plánovaní budúcich aktivít.

Podľa Ľubomíra Koršňáka z UniCredit Bank štruktúra rastu slovenskej ekonomiky za prvé tri mesiace tohto roka zásadnejšie neprekvapila. Domáci dopyt síce HDP znižoval, na druhej strane však priemysel vykazoval vysokú odolnosť voči druhej vlne pandémie, čo sa prejavilo na silnejších exportných číslach, s medziročným rastom o 10 %.

Lehuta vidí výhľad na 2. a 3. kvartál tohto roka optimisticky. "Aj keď májový indikátor ekonomického sentimentu po aprílovom maxime mierne klesol, stále ostáva na vysokej predpandemickej úrovni," komentoval s tým, že zároveň rástol indikátor očakávaného vývoja zamestnanosti. Za celý rok by podľa jeho odhadov mohla slovenská ekonomika narásť o 4,5 % a v budúcom roku môže ešte viac, aj pre spustenie čerpania zdrojov z plánu obnovy. "Veľa však bude závisieť aj od epidemickej situácie, najmä v zimných mesiacoch," podčiarkol analytik.

V podobnom duchu sa vyjadril aj Koršňák, rizikom do budúcnosti je stále pandémia, avšak z ekonomického rastu môžu významnejšie ukrajovať aj problémy ponukovej strany - pandémiou narušené globálne subdodávateľské reťazce. "Už v 2. štvrťroku by zotavovanie slovenskej ekonomiky mal pribrzďovať globálny nedostatok polovodičov, ktorý sa podpísal aj na odstávke časti slovenského automobilového priemyslu, najmä v máji," pripomenul analytik. Tento rok tak očakáva hospodársky rast okolo štyroch percent.

Riziko tretej vlny pandémie vníma aj Horňák, zdôraznil, že jej silu môže výrazne ovplyvniť miera zaočkovanosti európskeho obyvateľstva.