Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ECB v snahe o skrotenie inflácie tretíkrát po sebe razantne sprísnila menovú politiku a v súlade s očakávaniami vo štvrtok (27. 10.) zvýšila svoje hlavné úrokové sadzby o 75 bázických bodov.
Autor TASR
Bratislava 30. októbra (TASR) - Vyššia základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) automaticky ďalej zdvihne sadzby hypoték. Tie v očakávaní tohto kroku postupne rástli aj medzi prvým zvýšením v júli a druhým v septembri, čiže do istej miery už tento nárast zohľadňujú. V reakcii na aktuálne zvýšenie hlavných úrokových sadzieb ECB o 75 bázických bodov to skonštatoval finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik .
Očakáva zrýchlenie rastu úrokov pri hypotékach. "Ak v auguste predstavovala priemerná sadzba pri nových hypotékach niečo cez 2,4 %, do konca roka uvidíme nárast priemernej sadzby nových úverov na úroveň 3 až 3,5 %. Tempo rastu by mohol do istej miery zmierniť prepad dopytu po hypotékach," priblížil. Na druhej strane si však podľa neho banky nemôžu dovoliť požičiavať so stratou alebo s príliš nízkou úrokovou maržou pri rastúcej cene peňazí na medzibankovom trhu.
Ďalšie zvyšovanie sadzieb v roku 2023 je podľa neho pri energetickej kríze viac ako pravdepodobné. Budúci rok sa tak s hypotekárnymi úrokovými sadzbami pravdepodobne dostaneme k úrovni 4 až 4,5 %. "Mnohé však bude závisieť od toho, akú finálnu podobu bude mať v Európe regulácia cien energetických komodít a v akej kapacite budú k dispozícii lacné zdroje na výrobu elektrickej energie. Osobitne kľúčovú rolu bude hrať podiel paroplynových elektrární na výrobe elektriny v budúcom roku, čo bude zásadným spôsobom vplývať na cenovú úroveň elektriny," tvrdí Búlik.
Zároveň poznamenal, že úročenie vkladov už v súčasnosti výrazne zaostáva za úrovňou centrálnych sadzieb vrátane refinančných operácií, cez ktoré si banky požičiavajú peniaze na úverovanie. "Dobrým indikátorom pre cenu peňazí na medzibankovom trhu je 12-mesačná sadzba Euribor, ktorá je dnes na úrovni 2,77 %. Pre banky rozhodne dáva zmysel, aby začali vklady opäť vo väčšej miere využívať ako zdroj pre poskytovanie hypoték a ďalších úverov. Tým pádom by úrokové sadzby z vkladov mali ísť jednoznačne nahor," avizoval analytik.
Ani zvýšenie sadzieb termínovaných vkladov na úroveň 1 - 2 % však podľa neho nie je pre ľudí s úsporami zaujímavá správa. Podotkol, že vklady v bankách budú aj pri zvýšených úrokoch pre vysokú infláciu strácať na hodnote. "Jedinou reálnou alternatívou, ako ochrániť hodnotu úspor, stále zostáva pravidelné investovanie, predovšetkým do akciových, podielových a ETF fondov. Akciové trhy v 300-ročnej histórii vyšli z každej krízy silnejšie a vždy prekonali predchádzajúce historické maximá," dodal Búlik.
ECB v snahe o skrotenie inflácie tretíkrát po sebe razantne sprísnila menovú politiku a v súlade s očakávaniami vo štvrtok (27. 10.) zvýšila svoje hlavné úrokové sadzby o 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s platnosťou od 2. novembra vzrastie na 2 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 % a depozitná sadzba na 1,50 %.
Očakáva zrýchlenie rastu úrokov pri hypotékach. "Ak v auguste predstavovala priemerná sadzba pri nových hypotékach niečo cez 2,4 %, do konca roka uvidíme nárast priemernej sadzby nových úverov na úroveň 3 až 3,5 %. Tempo rastu by mohol do istej miery zmierniť prepad dopytu po hypotékach," priblížil. Na druhej strane si však podľa neho banky nemôžu dovoliť požičiavať so stratou alebo s príliš nízkou úrokovou maržou pri rastúcej cene peňazí na medzibankovom trhu.
Ďalšie zvyšovanie sadzieb v roku 2023 je podľa neho pri energetickej kríze viac ako pravdepodobné. Budúci rok sa tak s hypotekárnymi úrokovými sadzbami pravdepodobne dostaneme k úrovni 4 až 4,5 %. "Mnohé však bude závisieť od toho, akú finálnu podobu bude mať v Európe regulácia cien energetických komodít a v akej kapacite budú k dispozícii lacné zdroje na výrobu elektrickej energie. Osobitne kľúčovú rolu bude hrať podiel paroplynových elektrární na výrobe elektriny v budúcom roku, čo bude zásadným spôsobom vplývať na cenovú úroveň elektriny," tvrdí Búlik.
Zároveň poznamenal, že úročenie vkladov už v súčasnosti výrazne zaostáva za úrovňou centrálnych sadzieb vrátane refinančných operácií, cez ktoré si banky požičiavajú peniaze na úverovanie. "Dobrým indikátorom pre cenu peňazí na medzibankovom trhu je 12-mesačná sadzba Euribor, ktorá je dnes na úrovni 2,77 %. Pre banky rozhodne dáva zmysel, aby začali vklady opäť vo väčšej miere využívať ako zdroj pre poskytovanie hypoték a ďalších úverov. Tým pádom by úrokové sadzby z vkladov mali ísť jednoznačne nahor," avizoval analytik.
Ani zvýšenie sadzieb termínovaných vkladov na úroveň 1 - 2 % však podľa neho nie je pre ľudí s úsporami zaujímavá správa. Podotkol, že vklady v bankách budú aj pri zvýšených úrokoch pre vysokú infláciu strácať na hodnote. "Jedinou reálnou alternatívou, ako ochrániť hodnotu úspor, stále zostáva pravidelné investovanie, predovšetkým do akciových, podielových a ETF fondov. Akciové trhy v 300-ročnej histórii vyšli z každej krízy silnejšie a vždy prekonali predchádzajúce historické maximá," dodal Búlik.
ECB v snahe o skrotenie inflácie tretíkrát po sebe razantne sprísnila menovú politiku a v súlade s očakávaniami vo štvrtok (27. 10.) zvýšila svoje hlavné úrokové sadzby o 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s platnosťou od 2. novembra vzrastie na 2 %, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 % a depozitná sadzba na 1,50 %.
