Bratislava 11. mája (TASR) - Záhon Rozuma, pomenovaný po ukrajinskom autorovi Volodymyrovi Rozumovi, netreba polievať tak často ako bežný záhon. Nepotrebuje prihnojovanie nielen minerálnymi hnojivami, ale ani kompostom či hnojom, pričom prináša úrodu. Tvrdí to Bohuš Buday z Nitry, ktorý na Slovensku systém záhona Rozuma propaguje. Ľudia z poľnohospodárskej praxe na tomto systéme hospodárenia oceňujú najmä šetrenie pôdnej vlahy, ako aj dopĺňanie organickej hmoty do pôdy.

Kultúrne rastliny na záhone Rozuma podľa Budaya lepšie odolávajú chorobám a škodcom. Za to všetko vďačí tzv. výživovému žľabu - výkopu uprostred záhona, ktorý pohltí všetok biologický odpad zo záhrady. "Stačí si vykopať výživový žľab, naplníme ho konármi zo stromov a iným organickým materiálom. Po oboch stranách žľabu sú produktívne hrebene, na ktoré vysadíme tri druhy rastlín a prekryjeme lístím alebo iným mulčom," priblížil Buday, ktorý je autorom prvej slovenskej publikácie o záhone Rozuma.

"Každý systém, ktorým sa dodáva do pôdy organický materiál, je prospešný pre pôdu. Čím viac je v pôde organickej hmoty, tým viac dokáže zadržať vlahy. Systém záhona Rozuma je však vhodný pre pestovanie na malých plochách, nakoľko je náročný na manuálnu prácu," uviedla Eva Pekárová z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra - Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy.

Záhon Rozuma je z pohľadu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) spojením minimálneho a prírode blízkeho hospodárenia na pôde. "Po preštudovaní verejne dostupných informácií považujeme za veľké pozitívum tohto typu hospodárenia šetrenie pôdnej vlahy, využívanie vhodnej kombinácie jednotlivých druhov plodín a pestovanie plodín na substráte s rozkladajúcou sa organickou hmotou," zdôraznila hovorkyňa komory Jana Holéciová.

"Otázne je podľa nás minimalizovanie používania prípravkov na ochranu rastlín. Domnievame sa zároveň, že pôda potrebuje po niekoľkých rokoch aspoň hĺbkovo ošetriť tzv. podrývaním pôdy. Aj v iných krajinách je tento systém používaný iba na malom podiele pôdy," poznamenala.

SPPK je podľa nej za minimalizáciu zásahov do pôdy. "Možno by však bolo vhodné, aby funkciu takéhoto hospodárenia bližšie preskúmali aj odborníci, ktorí sa priamo venujú uvedenej problematike aj z hľadiska výskumu," podčiarkla Holéciová.

Pripomenula, že drvivá väčšina súčasných poľnohospodárov a desiatky generácií predchádzajúcich roľníkov v slovenských zemepisných podmienkach boli naučení orať pôdu, teda každoročne ju prevrátiť a prevzdušniť.

Na záhon sa musia podľa Budaya vybrať rastliny, ktoré sa znášajú, napríklad tekvica môže v záhone susediť s kukuricou, ale nie so zemiakmi. "Mrkva je dobrým susedom pre cibuľu, ale nie pre kôpor," spresnil.

"Na záhone Rozuma sa pestovateľ nenarobí. Nemá rýľovať ani okopávať, ani chemicky postrekovať. Treba iba občas dokladať konáriky stromov a iný organický odpad. Plodiny v záhone vyrastú aj bez pesticídov - môžu za to baktérie a huby, ktoré nielenže chránia pôdu pred škodcami, ale svoje obranné látky odovzdávajú rastlinám a tie zasa konzumentom," dodal Buday.

Uzavrel, že záhon Rozuma kondenzuje vodu zo vzdušnej vlhkosti, zásobuje rastliny všetkou výživou a nepotrebuje mimoriadnu opateru. Na dno tzv. výživového žľabu sa dávajú hrubšie konáre do výšky asi 15 cm. V druhej vrstve idú tenké konáre. Tretia vrstva je hrubá organika - stonky z kukurice, slnečnice, rajčín a podobne. Posledná vrstva je jemnejšia organika - tráva či lístie.