Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Centrálne banky a regulačné orgány podľa štúdie čoraz viac zapracúvajú klimatické riziká do svojich aktivít.
Autor TASR
Bratislava 22. februára (TASR) - Až 70 % centrálnych bánk a regulačných orgánov považuje klimatické zmeny za významnú hrozbu pre finančnú stabilitu. Vyplýva to z aktuálnej analýzy audítorskej a poradenskej firmy Mazars a OMFIF, nezávislého think-tanku pôsobiaceho v oblasti centrálneho bankovníctva, hospodárskych politík a verejných investícií.
Podľa ich spoločnej správy 55 % centrálnych bánk v súčasnosti uvádza, že monitoruje klimatické riziká. Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, nepanuje medzi nimi zhoda, keďže 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.
Centrálne banky a regulačné orgány podľa štúdie čoraz viac zapracúvajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami bude vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch, ďalej podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou, ako aj nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie zo strany regulovaných bánk.
Väčšina respondentov (84 %) ako hlavný problém zdôraznila dostupnosť a kvalitu údajov. Za kľúčovú výzvu považujú tiež fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.
Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je podľa správy stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich v súčasnosti začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. Toto číslo však bude zrejme narastať, keďže takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.
"Úspech akejkoľvek politickej reakcie bude závisieť od zapojenia účastníkov na trhu, od ktorých sa bude očakávať, že vyhodnotia, zverejnia a zmiernia svoje klimatické riziká a budú naďalej meniť svoje praktiky," zhodnotila partnerka v oblasti finančných služieb v spoločnosti Mazars Leila Kamdem-Fotso.
Štúdia Mazars a OMFIF pod názvom "Boj proti klimatickým zmenám: Úloha bankovej regulácie a dohľadu" je založená na výskume a odpovediach z prieskumu 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového hrubého domáceho produktu (HDP). Väčšina respondentov je členom Siete pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System, NGFS). Prieskum uskutočnila OMFIF od augusta do decembra 2019.
Podľa ich spoločnej správy 55 % centrálnych bánk v súčasnosti uvádza, že monitoruje klimatické riziká. Pokiaľ ide o prevzatie zodpovednosti, nepanuje medzi nimi zhoda, keďže 12 % uvádza, že hoci klimatické zmeny považuje za významné riziko, konkrétne kroky by mali prichádzať z iných inštitúcií, napríklad vládnych orgánov.
Centrálne banky a regulačné orgány podľa štúdie čoraz viac zapracúvajú klimatické riziká do svojich aktivít. Do budúcnosti sa očakáva, že najčastejšími opatreniami bude vyhodnotenie klimatického rizika ako súčasť finančného rizika v záťažových testoch, ďalej podpora alebo zabezpečenie finančných informácií súvisiacich s klímou, ako aj nastavenie noriem kritérií udržateľnosti pre zelené financovanie zo strany regulovaných bánk.
Väčšina respondentov (84 %) ako hlavný problém zdôraznila dostupnosť a kvalitu údajov. Za kľúčovú výzvu považujú tiež fragmentáciu klimatických rámcov, pričom 31 % respondentov má obavy o porovnateľnosť a konzistentnosť rámcov pre dohľad.
Začlenenie klimatických aspektov do záťažových testov je podľa správy stále v ranom štádiu a len málo (15 %) respondentov ich v súčasnosti začleňuje do pravidelných záťažových testov finančných inštitúcií. Toto číslo však bude zrejme narastať, keďže takmer štyri pätiny (79 %) uviedli, že to plánujú v budúcnosti zmeniť.
"Úspech akejkoľvek politickej reakcie bude závisieť od zapojenia účastníkov na trhu, od ktorých sa bude očakávať, že vyhodnotia, zverejnia a zmiernia svoje klimatické riziká a budú naďalej meniť svoje praktiky," zhodnotila partnerka v oblasti finančných služieb v spoločnosti Mazars Leila Kamdem-Fotso.
Štúdia Mazars a OMFIF pod názvom "Boj proti klimatickým zmenám: Úloha bankovej regulácie a dohľadu" je založená na výskume a odpovediach z prieskumu 33 centrálnych bánk zo šiestich regiónov predstavujúcich 77 % celosvetového hrubého domáceho produktu (HDP). Väčšina respondentov je členom Siete pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System, NGFS). Prieskum uskutočnila OMFIF od augusta do decembra 2019.
