Bratislava 20. júla (TASR) - Zmeny, ku ktorým dôjde v povinnom zmluvnom poistení (PZP) od augusta tohto roka, sú pre poistencov pozitívne. Zároveň by nemali výraznejšie ovplyvniť podnikanie poisťovní, ktoré sa na zmeny už v predstihu pripravovali. Zhodli sa na tom finanční odborníci oslovení TASR. Na druhej strane však v aktuálnej novele vidia aj nevyužitú príležitosť riešiť napríklad problém s množstvom nepoistených áut na Slovensku.

"Novela zákona je pozitívnym krokom, ktorý prináša viacero výhod pre poistencov a zlepšuje fungovanie trhu povinného zmluvného poistenia na Slovensku," zhodnotil riaditeľ pre neživotné poistenie Fingo.sk Jaroslav Krajňák. Vyzdvihol napríklad zvýšenie minimálnych poistných limitov pri škodách na zdraví z 5,24 na 6,45 milióna eur a pri majetku z 1,05 na 1,3 milióna eur. Zavedú sa aj percentuálne limity pri výške regresov zo strany poisťovní. Novela tiež viac chráni poistencov meškajúcich s platbou.

Na druhej strane, klienti sa podľa neho budú musieť pripraviť na vyššiu transparentnosť pri určovaní cien poistného. Poisťovne majú totiž povinnosť dopytovať sa Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) ohľadom škodovosti klienta. Zvýšia sa aj pokuty, ktoré môže udeliť okresný úrad za neuzavretie PZP. "Keďže novela bola vopred ohlasovaná, tak sa poisťovne na zmeny mohli postupne pripraviť. Poistné limity boli dokonca zvyšované v predstihu. Nemyslím si, že ide o nejaký výrazný zásah do ich podnikania," doplnil Krajňák.

Za jednu z najvýraznejších zmien v prospech poistených považuje odborný garant pre neživotné poistenie spoločnosti Universal maklérsky dom Pavol Michalec úpravu určovania výšky spôsobenej škody. "Odteraz sa totiž budú musieť všetky poisťovne riadiť vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR, a nie vlastnými internými pravidlami ako doteraz. To často viedlo až k súdnym sporom, pri ktorých súdy rozhodovali práve podľa tejto vyhlášky," vysvetlil.

Ďalšou výraznou pozitívnou zmenou je podľa neho úprava sankcií za neskoré nahlásenie vzniknutej škody. V prípade objektívnych príčin, ako je napríklad liečenie zranenia po nehode, už nebudú môcť poisťovne klienta postihovať. Aj v ostatných prípadoch novela určuje hranice 30 %, prípadne maximálne 50 % regresu. Pri presťahovaní sa do iného členského štátu EÚ si bude môcť zase klient uplatniť bonus za bezškodový priebeh v novom bydlisku na základe jednotného dokladu.

Povinnosť poistiť si zodpovednosť za spôsobené škody budú mať po novom majitelia všetkých vozidiel s konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h, prípadne ťažších ako 25 kilogramov s konštrukčnou rýchlosťou nad 14 km/h. Dotkne sa to napríklad elektrokolobežiek. "Tu sa však očakávajú problémy pri šetrení udalostí, nakoľko tieto vozidlá nemajú registráciu. Bude tak veľmi ťažké identifikovať vozidlo, ktoré spôsobilo škodu. Aj preto sa toto poistenie nechystajú ponúkať všetky poisťovne," konštatoval Michalec.

Na tento problém upozornil aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Nie je podľa neho jasné, ako sa bude táto povinnosť na Slovensku vynucovať. "Keďže kolobežky nie sú opatrené evidenčnou značkou, jediná šanca na kontrolu bude pri cestnej kontrole. Predpokladám, že veľká väčšina majiteľov elektrokolobežiek o tejto povinnosti nevie a poistenie si neuzavrie," zhodnotil. Bude tak podľa neho zaujímavé sledovať, či prípady škôd bez poistenia z praxe pomôžu zvýšiť informovanosť a v konečnom dôsledku prinesú viac poistených kolobežiek a podobných malých vozidiel.

Skeptický je odborník aj k efektu vyšších pokút na motiváciu ľudí uzatvárať si PZP, a to vzhľadom na zahltenie okresných úradov a nízku mieru pokutovania na Slovensku. "Skôr očakávam ešte vyšší počet ľudí bez poistenia, keďže ich zmluva zostane platná, aj keď nebudú mať uhradené poistné na aktuálne poistné obdobie," doplnil Búlik.

Túto oblasť aktuálna novela nerieši, keďže v nej neboli zohľadnené pripomienky odborných organizácií, upozornil Michalec. "Ide najmä o nefunkčnosť sankcionovania za nesplnenie povinnosti uzatvoriť PZP. Okresné úrady v roku 2023 udelili pokuty len za približne 2 % z celkového počtu nepoistených vozidiel," pripomenul. Dôsledkom podľa neho je, že neustále narastá počet takýchto vozidiel, ktorý dosiahol už približne 320.000.

Pomôcť by mohla podľa odborníka hrozba vyradenia vozidla z cestnej premávky, zvýšenie výberu pokút a ich presmerovanie do garančného fondu Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) namiesto do štátneho rozpočtu. To by v konečnom dôsledku mohlo viesť k poklesu počtu nepoistených vozidiel aj k zastaveniu každoročného navyšovania poistného. "Na to si však ešte budeme musieť počkať. Snáď sa to podarí pri niektorej ďalšej novele zákona o PZP," dodal Michalec.