Bratislava 9. januára (TASR) - Slovensko je malá, otvorená a proexportne orientovaná ekonomika, v rámci EÚ štvrtá najotvorenejšia. V roku 2019 export a import tvorili dovedna 185 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. V dobrých časoch je otvorenosť našou výhodou, v tých horších sa stáva "Achillovou pätou" ekonomiky, upozornila analytička Wood & Company Eva Sadovská.

Zdôraznila, že vývoj slovenského hospodárstva veľmi závisí od zahraničného obchodu, teda od záujmu zahraničných obchodných partnerov o naše produkty. Napriek tomu, že vývoz zo Slovenska za šesť mesiacov jún až november tešil rastu, má za sebou aj výraznejšie prepady, najmä počas prvej vlny pandémie nového koronavírusu. Export bol medziročne slabší už v úvode roka. Prepuknutie pandémie a súvisiace opatrenia nielen u nás, ale aj vo svete, spôsobili za marec až máj 2020 medziročný pokles vývozu v priemere o tretinu.

Rast, ktorý nasledoval v nasledujúcich mesiacoch, je podľa Sadovskej dobrou správou, avšak straty vývozcov z prvej vlny pandémie ešte nedokázal dobehnúť. Za prvých 11 mesiacov minulého roka tak bol medziročne nižší o takmer 8 %.

Ako upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák, vývozy strojov a áut ostávajú hlavným ťahúňom slovenského zahraničného obchodu. Ich novembrové spomalenie aspoň čiastočne kompenzovali ostatné zložky exportov, ktorých medziročný pokles sa zmiernil z -10,1 % na -3,3 % a bol tak najmiernejší od októbra predchádzajúceho roka.

"Druhá vlna pandémie v Európe by aj napriek tomu, že zatiaľ nepozorujeme masívne uzatváranie hraníc a európskych ekonomík, ako tomu bolo na jar, mala predsa len brzdiť zotavovanie priemyslu a ovplyvniť tak aj čísla zahraničného obchodu, najmä obratu v zahraničnom obchode. Očakávame, že na prelome rokov by sa mohli vývozy vrátiť k miernemu medziročnému poklesu - ani zďaleka však už nie až tak výraznému ako na jar," priblížil analytik.

Prebytky zahraničného obchodu by sa tak podľa Koršňáka mohli na prelome rokov opäť mierne zúžiť. Po upokojení aktuálnej druhej vlny pandémie by sa však mohli opäť začať rozširovať. "Kľúčový pre vývoj slovenského zahraničného obchodu bude najmä vývoj na trhu nových áut v Európe, teda ako významne druhá vlna pandémie zníži dopyt po nových autách v Európe," dodal.

Podľa prieskumu ČSOB medzi slovenskými firmami, výraznejší pokles dopytu zo zahraničia vplyvom pandémie zaznamenala zhruba každá siedma firma na Slovensku. Ako ďalej informovala hovorkyňa banky Anna Jamborová, ak by sa výber zúžil iba na tie firmy, ktoré so zahraničím pravidelne obchodujú, pokles dopytu sa dotkol dvoch pätín z nich. Ďalších 30 % muselo spoluprácu s niektorými trhmi úplne ukončiť.

"Ide o očakávaný vývoj, nakoľko negatívne ekonomické dopady pandémie nemajú lokálny charakter, ale prejavujú sa na všetkých trhoch bez výnimky. Samozrejme, výraznejšie sa to dotklo väčších firiem, nakoľko medzi nimi je podiel obchodujúcich so zahraničím vyšší. V prípade firiem s ročným obratom nad 200.000 eur hovorí o poklese dopytu v priemere takmer každý druhý oslovený podnikateľ (45 %)," priblížil riaditeľ divízie riešení pre korporátnych klientov banky Koloman Buzgó.

Na druhej strane sa podľa neho kríza neraz ukazuje aj ako príležitosť. To potvrdilo 18 % oslovených firiem, ktorým sa počas pandémie podarilo uspieť na nových trhoch alebo dokonca zaznamenali nárast dopytu zo zahraničia.