Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytik pripomenul, že ešte pred pandémiou vklady domácností v bankách rástli stabilným tempom.
Autor TASR
Bratislava 23. júla (TASR) - V uplynulých troch kvartáloch došlo na Slovensku k dôležitej zmene vo vývoji vkladov obyvateľstva. Po dlhšom období stagnácie, ktorá trvala do jesene 2023, začali vklady opäť rásť. Tento trend je výsledkom kombinácie viacerých faktorov, vrátane rastu miezd, klesajúcej inflácie, napnutého trhu práce a celkového zlepšenia ekonomickej situácie. Hromadenie nových úspor má zároveň protiinflačný charakter, upozornil v aktuálnej analýze makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Pripomenul, že ešte pred pandémiou vklady domácností v bankách rástli stabilným tempom. V roku 2020 sa ich rast dočasne zrýchlil, čo súviselo s vytváraním pandemických úspor. V roku 2022 sa však ekonomika postupne úplne otvorila, čo vytvorilo priestor na míňanie úspor a celkové vklady na konci roka 2022 poklesli. "V kombinácií s rastúcimi cenami došlo v tomto období k stagnácií rastu bankových vkladov, ktorý v porovnaní s predpandemickým vývojom pretrvával až do jesene minulého roka," priblížil Kočiš.
Následne však začal aktuálny trend rastu vkladov, ktorých objem sa v máji tohto roka blížil k 50 miliardám eur. Od začiatku roka pribudlo na retailovom trhu 1,8 miliardy eur, pričom do konca roka očakáva analytik zdvojnásobenie tohto objemu.
"Pozitívny vývoj možno pripísať robustnému rastu nominálnych miezd a klesajúcej inflácií, ktorých vývoj vrátil reálne mzdy do plusu. Tie v štvrtom kvartáli 2023 rástli o 4 % a v prvom štvrťroku 2024 až o 5,7 %," vyčíslil Kočiš.
K postupnému obratu došlo podľa neho aj v ukazovateli miery úspor, ktoré dokážu domácnosti tvoriť zo svojich disponibilných príjmov. Po historickom minime z tretieho štvrťroka 2023 na úrovni 3,1 % sa v prvom kvartáli 2024 dostala miera úspor po očistení o peniaze, ktoré smerujú do dôchodkových pilierov, na úroveň 4,7 %. Naďalej však ostáva pod dlhodobým desaťročným priemerom nad úrovňou 7 %, upozornil.
"Celkovo očakávame, že rast slovenskej ekonomiky v tomto roku potiahne najmä spotreba domácností. Trh práce ostane napnutý, s relatívne nízkou mierou nezamestnanosti a vysokým dopytom po kvalifikovaných pracovníkoch, čo bude tiež ďalej tlačiť na mzdy," predpovedá analytik. Reálne mzdy by tak mohli v tomto roku vzrásť o 4,6 %, čo vytvára predpoklad pre pokračujúci rast úspor. "Práve rast úspor bude rast celkovej spotreby domácností limitovať a bude tak pôsobiť protiinflačne," doplnil Kočiš.
Pripomenul, že ešte pred pandémiou vklady domácností v bankách rástli stabilným tempom. V roku 2020 sa ich rast dočasne zrýchlil, čo súviselo s vytváraním pandemických úspor. V roku 2022 sa však ekonomika postupne úplne otvorila, čo vytvorilo priestor na míňanie úspor a celkové vklady na konci roka 2022 poklesli. "V kombinácií s rastúcimi cenami došlo v tomto období k stagnácií rastu bankových vkladov, ktorý v porovnaní s predpandemickým vývojom pretrvával až do jesene minulého roka," priblížil Kočiš.
Následne však začal aktuálny trend rastu vkladov, ktorých objem sa v máji tohto roka blížil k 50 miliardám eur. Od začiatku roka pribudlo na retailovom trhu 1,8 miliardy eur, pričom do konca roka očakáva analytik zdvojnásobenie tohto objemu.
"Pozitívny vývoj možno pripísať robustnému rastu nominálnych miezd a klesajúcej inflácií, ktorých vývoj vrátil reálne mzdy do plusu. Tie v štvrtom kvartáli 2023 rástli o 4 % a v prvom štvrťroku 2024 až o 5,7 %," vyčíslil Kočiš.
K postupnému obratu došlo podľa neho aj v ukazovateli miery úspor, ktoré dokážu domácnosti tvoriť zo svojich disponibilných príjmov. Po historickom minime z tretieho štvrťroka 2023 na úrovni 3,1 % sa v prvom kvartáli 2024 dostala miera úspor po očistení o peniaze, ktoré smerujú do dôchodkových pilierov, na úroveň 4,7 %. Naďalej však ostáva pod dlhodobým desaťročným priemerom nad úrovňou 7 %, upozornil.
"Celkovo očakávame, že rast slovenskej ekonomiky v tomto roku potiahne najmä spotreba domácností. Trh práce ostane napnutý, s relatívne nízkou mierou nezamestnanosti a vysokým dopytom po kvalifikovaných pracovníkoch, čo bude tiež ďalej tlačiť na mzdy," predpovedá analytik. Reálne mzdy by tak mohli v tomto roku vzrásť o 4,6 %, čo vytvára predpoklad pre pokračujúci rast úspor. "Práve rast úspor bude rast celkovej spotreby domácností limitovať a bude tak pôsobiť protiinflačne," doplnil Kočiš.
