Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V najväčších ekonomikách EÚ sa na elektrinu a teplo podľa nej premieňa ročne 31 % a 29 % komunálneho odpadu.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) - Na Slovensku sa energeticky zhodnocuje iba 9 % nerecyklovateľného odpadu, kým vo vyspelých krajinách je to výrazne viac. Cena energie z odpadu je pritom nízka. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
"Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme na Slovensku v roku 2022 vytvorili až 478 kg komunálneho odpadu (KO) na obyvateľa, čomu zodpovedalo 2,6 milióna ton KO. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o takmer polovicu. Miera recyklácie dosiahla úroveň 50 %, približne 39 % odpadu skončilo na skládkach a iba 9 % sa energeticky zhodnotilo," priblížila.
V najväčších ekonomikách EÚ sa na elektrinu a teplo podľa nej premieňa ročne 31 % a 29 % komunálneho odpadu. V susednom Rakúsku sa energeticky zhodnocuje až 36 % komunálneho odpadu, pričom krajina disponuje až 11 zariadeniami na energetické využitie odpadu (ZEVO). Najvyššími počtami ZEVO 117 a 100 disponujú Francúzsko a Nemecko.
Sadovská upozornila, že Slovensko v počte ZEVO za vyspelými krajinami výrazne zaostáva. Na Slovensku sú aktuálne dve ZEVO, a to v Bratislave a v Košiciach. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve takéto zariadenia ZEVO pre potreby Slovenska nepostačujú.
"Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja. Energetické zhodnocovanie zároveň rieši problém so skládkami, na ktoré sa ukladá odpad, ktorý možno v ZEVO jednoducho premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností vieme, že v regiónoch, ktoré disponujú ZEVO, nie sú skládky potrebné," konštatoval Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP).
Nerecyklovateľný KO je podľa Halásza jedným z najlacnejších zdrojov energie. "Avšak na Slovensku ním doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí. Výhody tepla z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny Beneluxu. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach," vysvetlil Halász.
Sadovská dodala, že priemerne veľké ZEVO ročne zhodnotí 100.000 ton nerecyklovateľného odpadu a dokáže vyrobiť a dodať do siete 49.000 megawatthodín (MWh) elektrickej energie. To je množstvo elektriny, ktoré ročne spotrebuje približne 16.000 slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53.000 MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 5000 domácností.
"Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme na Slovensku v roku 2022 vytvorili až 478 kg komunálneho odpadu (KO) na obyvateľa, čomu zodpovedalo 2,6 milióna ton KO. Len za uplynulé desaťročie bol zaznamenaný nárast o takmer polovicu. Miera recyklácie dosiahla úroveň 50 %, približne 39 % odpadu skončilo na skládkach a iba 9 % sa energeticky zhodnotilo," priblížila.
V najväčších ekonomikách EÚ sa na elektrinu a teplo podľa nej premieňa ročne 31 % a 29 % komunálneho odpadu. V susednom Rakúsku sa energeticky zhodnocuje až 36 % komunálneho odpadu, pričom krajina disponuje až 11 zariadeniami na energetické využitie odpadu (ZEVO). Najvyššími počtami ZEVO 117 a 100 disponujú Francúzsko a Nemecko.
Sadovská upozornila, že Slovensko v počte ZEVO za vyspelými krajinami výrazne zaostáva. Na Slovensku sú aktuálne dve ZEVO, a to v Bratislave a v Košiciach. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve takéto zariadenia ZEVO pre potreby Slovenska nepostačujú.
"Na Slovensku existuje priestor pre výstavbu minimálne piatich zariadení ZEVO, ktoré dokážu byť naplno vyťažené vďaka odpadu z regiónu, kde stoja. Energetické zhodnocovanie zároveň rieši problém so skládkami, na ktoré sa ukladá odpad, ktorý možno v ZEVO jednoducho premeniť na lacné teplo a elektrinu. Na základe zahraničných skúseností vieme, že v regiónoch, ktoré disponujú ZEVO, nie sú skládky potrebné," konštatoval Ladislav Halász, viceprezident Konfederácie európskych prevádzkovateľov zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP).
Nerecyklovateľný KO je podľa Halásza jedným z najlacnejších zdrojov energie. "Avšak na Slovensku ním doslova plytváme. Na neekologických skládkach ho každoročne končí viac ako jeden milión ton, čo za posledných 20 rokov predstavuje 25 miliónov ton odpadu, teda potenciálneho paliva. Jeho výhrevnosť je podobná ako pri hnedom uhlí. Výhody tepla z odpadu už dávno pochopili vyspelé krajiny EÚ ako Rakúsko, Nemecko, severské ekonomiky či krajiny Beneluxu. Pri nakladaní s odpadom využívajú mix recyklácie a energetického zhodnotenia odpadu. V ich prípade iba zanedbateľný podiel odpadu končí každoročne na skládkach," vysvetlil Halász.
Sadovská dodala, že priemerne veľké ZEVO ročne zhodnotí 100.000 ton nerecyklovateľného odpadu a dokáže vyrobiť a dodať do siete 49.000 megawatthodín (MWh) elektrickej energie. To je množstvo elektriny, ktoré ročne spotrebuje približne 16.000 slovenských domácností. Potenciálna ročná produkcia tepelnej energie je v jednom zariadení ZEVO 53.000 MWh, čomu zodpovedá teplo pre približne 5000 domácností.
