80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Najvyšší podiel pracujúcich dôchodcov bol v pobaltských štátoch. Menej ako päťpercentný podiel zaznamenalo Španielsko, Grécko a Rumunsko.
Autor TASR
Bratislava 7. januára (TASR) - Na Slovensku v roku 2023 pracovala takmer štvrtina dôchodcov, priemer EÚ je 13 %. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA). Zo susedných štátov pracovalo najviac dôchodcov v Českej republike (27,5 %).
"Počas poberania starobného dôchodku nepracovalo na Slovensku 75,3 % ľudí (priemer EÚ je 87 %). V zamestnaní pokračovalo 24,7 % ľudí, čo je o 11,7 percentuálneho bodu viac ako priemer EÚ," spresnil inštitút s odkazom na dotazníkový prieskum Eurostatu.
Najvyšší podiel pracujúcich dôchodcov bol v pobaltských štátoch. Menej ako päťpercentný podiel zaznamenalo Španielsko, Grécko a Rumunsko. Zo susedných štátov pracovalo najviac dôchodcov v Česku (27,5 %). V Maďarsku, Poľsku a Rakúsku zároveň pracovalo a poberalo starobný dôchodok v porovnaní so Slovenskom menej ľudí.
V Dánsku, Holandsku a Taliansku výrazne viac ako 50 % ľudí pokračovalo v zamestnaní, pretože ich práca bavila. Najnižší podiel ľudí uviedlo tento dôvod v Španielsku, na Cypre a Slovensku (20,4 %).
Finančná núdza bola pre viac ako polovicu ľudí hlavným dôvodom pre pokračovanie v práci na Cypre, v Rumunsku a Bulharsku. Vo Švédsku, Česku a Luxembursku pracovalo z finančných dôvodov menej ako 14 % ľudí. Na Slovenku ich bolo 30 %.
"Počas poberania starobného dôchodku nepracovalo na Slovensku 75,3 % ľudí (priemer EÚ je 87 %). V zamestnaní pokračovalo 24,7 % ľudí, čo je o 11,7 percentuálneho bodu viac ako priemer EÚ," spresnil inštitút s odkazom na dotazníkový prieskum Eurostatu.
Najvyšší podiel pracujúcich dôchodcov bol v pobaltských štátoch. Menej ako päťpercentný podiel zaznamenalo Španielsko, Grécko a Rumunsko. Zo susedných štátov pracovalo najviac dôchodcov v Česku (27,5 %). V Maďarsku, Poľsku a Rakúsku zároveň pracovalo a poberalo starobný dôchodok v porovnaní so Slovenskom menej ľudí.
V Dánsku, Holandsku a Taliansku výrazne viac ako 50 % ľudí pokračovalo v zamestnaní, pretože ich práca bavila. Najnižší podiel ľudí uviedlo tento dôvod v Španielsku, na Cypre a Slovensku (20,4 %).
Finančná núdza bola pre viac ako polovicu ľudí hlavným dôvodom pre pokračovanie v práci na Cypre, v Rumunsku a Bulharsku. Vo Švédsku, Česku a Luxembursku pracovalo z finančných dôvodov menej ako 14 % ľudí. Na Slovenku ich bolo 30 %.
