Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minulý rok sa Slovensko umiestnilo na 34. mieste spomedzi 113 hodnotených krajín so 70 bodmi zo 100.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) – Slovensko je na tom v zabezpečení potravín lepšie ako pred piatimi rokmi. Napriek tomu, že hodnotenie slovenskej ekonomiky v rebríčku Global Food Security Index 2017 (Globálny index potravinovej bezpečnosti) je vyššie, ostatné krajiny V4 sú na tom stále lepšie ako SR. Poukázala na to analytička Slovenského farmárskeho, družstva (SFD) Eva Sadovská.
Bežná slovenská domácnosť podľa analytičky minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich celkových výdavkov. Ide pritom o nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Ako dodala, otázka kvality, bezpečnosti či dostupnosti potravín má svoje dôležité miesto v ekonomike.
Global Food Security Index 2017 je výsledkom analýzy týždenníka The Economist, ktorý každoročne hodnotí nielen kvalitu a bezpečnosť, ale aj dostupnosť a cenovú prístupnosť potravín. Podľa Sadovskej teda upozorňuje na to, akým spôsobom a kde konkrétne v oblasti potravín je daná krajina zraniteľná.
V roku 2012 bolo Slovensku v hodnotení pridelených 69 bodov. Kým roky 2013 a 2014 boli pre SR v znamení poklesu v rebríčku, v roku 2015 sa začala fáza rastu. Minulý rok sa Slovensko umiestnilo na 34. mieste spomedzi 113 hodnotených krajín so 70 bodmi zo 100. "Najlepšie hodnotenou položkou bola v roku 2017 cenová prístupnosť potravín (73,6 bodu). V prípade dostupnosti potravín bolo Slovensku pridelených 67,8 bodu a v kvalite a bezpečnosti dosiahla naša ekonomika 67,2 bodu," priblížila Sadovská.
V prípade cenovej prístupnosti potravín sa hodnotí schopnosť spotrebiteľov nakupovať potraviny, patrí sem napríklad výška nákladov potravín, podiel obyvateľstva pod hranicou chudoby či HDP na obyvateľa. Pod pojem dostupnosť potravín spadá séria ukazovateľov ako je stav zásob potravín v krajine, podiel verejných výdavkov na poľnohospodársku vedu a výskum, ale aj poľnohospodárska infraštruktúra. Za ukazovateľom kvality a bezpečnosti stojí napríklad rôznorodosť a nutričná hodnota potravín, a tiež ich bezpečnosť. "Kým v prípade bezpečnosti potravín či ich nutričnej hodnoty dosahuje Slovensko excelentnú úroveň, tak naopak, v prípade prostriedkov vynaložených na poľnohospodársku vedu a výskum sa pohybuje naša ekonomika hlboko pod priemerom," upozornila Sadovská.
Slovensko v indexe uzatvára prvú tretinu "potravinovo najzabezpečenejších" ekonomík sveta, ostatné krajiny V4 sú však na tom lepšie. "Českej republike patrilo vlani v rebríčku 23. miesto (75,8 b.), Poľsku 27. miesto (74,1 b.) a Maďarsku 30. miesto (72,2 b.). No a Rakúšania sa v roku 2017 mohli dokonca pochváliť umiestnením na 11. priečke (81,6 b.). Spomedzi našich susedov sme pokorili iba Ukrajinu, ktorá si v rebríčku vyslúžila až 63. miesto (54,1 b.)," zdôraznila analytička s tým, že top trojku rebríčka tvorilo Írsko, USA a Veľká Británia.
Bežná slovenská domácnosť podľa analytičky minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich celkových výdavkov. Ide pritom o nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Ako dodala, otázka kvality, bezpečnosti či dostupnosti potravín má svoje dôležité miesto v ekonomike.
Global Food Security Index 2017 je výsledkom analýzy týždenníka The Economist, ktorý každoročne hodnotí nielen kvalitu a bezpečnosť, ale aj dostupnosť a cenovú prístupnosť potravín. Podľa Sadovskej teda upozorňuje na to, akým spôsobom a kde konkrétne v oblasti potravín je daná krajina zraniteľná.
V roku 2012 bolo Slovensku v hodnotení pridelených 69 bodov. Kým roky 2013 a 2014 boli pre SR v znamení poklesu v rebríčku, v roku 2015 sa začala fáza rastu. Minulý rok sa Slovensko umiestnilo na 34. mieste spomedzi 113 hodnotených krajín so 70 bodmi zo 100. "Najlepšie hodnotenou položkou bola v roku 2017 cenová prístupnosť potravín (73,6 bodu). V prípade dostupnosti potravín bolo Slovensku pridelených 67,8 bodu a v kvalite a bezpečnosti dosiahla naša ekonomika 67,2 bodu," priblížila Sadovská.
V prípade cenovej prístupnosti potravín sa hodnotí schopnosť spotrebiteľov nakupovať potraviny, patrí sem napríklad výška nákladov potravín, podiel obyvateľstva pod hranicou chudoby či HDP na obyvateľa. Pod pojem dostupnosť potravín spadá séria ukazovateľov ako je stav zásob potravín v krajine, podiel verejných výdavkov na poľnohospodársku vedu a výskum, ale aj poľnohospodárska infraštruktúra. Za ukazovateľom kvality a bezpečnosti stojí napríklad rôznorodosť a nutričná hodnota potravín, a tiež ich bezpečnosť. "Kým v prípade bezpečnosti potravín či ich nutričnej hodnoty dosahuje Slovensko excelentnú úroveň, tak naopak, v prípade prostriedkov vynaložených na poľnohospodársku vedu a výskum sa pohybuje naša ekonomika hlboko pod priemerom," upozornila Sadovská.
Slovensko v indexe uzatvára prvú tretinu "potravinovo najzabezpečenejších" ekonomík sveta, ostatné krajiny V4 sú však na tom lepšie. "Českej republike patrilo vlani v rebríčku 23. miesto (75,8 b.), Poľsku 27. miesto (74,1 b.) a Maďarsku 30. miesto (72,2 b.). No a Rakúšania sa v roku 2017 mohli dokonca pochváliť umiestnením na 11. priečke (81,6 b.). Spomedzi našich susedov sme pokorili iba Ukrajinu, ktorá si v rebríčku vyslúžila až 63. miesto (54,1 b.)," zdôraznila analytička s tým, že top trojku rebríčka tvorilo Írsko, USA a Veľká Británia.
