Bratislava 2. decembra (TASR) - Vláda môže najúčinnejšie redukovať deficit verejných financií prostredníctvom cieleného boja proti tieňovej ekonomike a medzere vo výbere dani z pridanej hodnoty (DPH). Presvedčení sú o tom daňoví experti zo spoločnosti Grant Thornton. Práve tieto dve oblasti podľa nich majú najvyšší potenciál priniesť do rozpočtu daňové príjmy.

Návrh rozpočtu verejnej správy, o ktorom v súčasnosti rokuje parlament, počíta v tomto roku s deficitom na úrovni 0,68 % hrubého domáceho produktu (HDP), v budúcom roku by mal schodok klesnúť na úroveň 0,49 % HDP. Vyrovnané hospodárenie by malo byť od roku 2021. Profesor Friedrich Schneider z univerzity v rakúskom Linzi dlhodobo analyzuje podiel tieňovej ekonomiky v Európe. V prípade Slovenska na základe dát za posledných šesť rokov nameral priemerný objem tieňovej ekonomiky na úrovni 13,4 % HDP. Na porovnanie, Rakúsko v tomto parametre dosahuje priemer 7,29 % a Nemecko 10,38 %. Spomedzi susedných štátov sa mierne nad priemerom Slovenska hýbe Česko (14,35 %), naopak, Maďarsko (22,34 %) a Poľsko (22,4 %) sú na tom ešte horšie.

Aj keď situácia na Slovensku sa z roka na rok zlepšuje, v aktuálnych číslach sa Rakúsku vzďaľuje. Podľa Schneiderovho odhadu dosiahne objem tieňovej ekonomiky na Slovensku v tomto roku 12,2 %, čo je presne dvojnásobok Rakúska (6,1 %).

Pri súčasnej výkonnosti slovenskej ekonomiky predstavuje výpadok pre tieňovú ekonomiku 11,87 miliardy eur. "Dosiahnuť nulový podiel tieňovej ekonomiky nie je realistické podobne, ako je nereálna nulová nezamestnanosť. Ak by však Slovensko dokázalo zredukovať tieňovú ekonomiku na úroveň Rakúska, získal by štátny rozpočet na daniach a odvodoch viac ako 1,78 miliardy eur. To je zásadne viac, ako je predikovaný výpad daňových príjmov v objeme 620 miliónov eur," tvrdí rakúsky daňový expert spoločnosti Grant Thornton Wilfried Serles.

Najzásadnejšími faktormi, ktoré povzbudzujú tieňovú ekonomiku, je najmä daňové a regulačné zaťaženie. "Samotné daňové zaťaženie je na Slovensku relatívne nízke. Aj keď treba priznať, že existuje priestor na znižovanie, avšak nie spôsobom zavedenia dvojitej sadzby pre firmy rôznych veľkostí," hovorí Serles.

Obrovský priestor je však podľa neho pri regulačnom zaťažení. "Slovensko má neprehľadný daňový systém, štát podnikateľov niekedy až terorizuje kontrolami v jednej oblasti, zatiaľ čo v druhej je absolútne benevolentný. Som presvedčený, že pri správnom nastavení opatrení by Slovensko dokázalo skokovo zredukovať časť tieňovej ekonomiky," myslí si Serles.

Druhou oblasťou, sľubujúcou prínos pre štátny rozpočet, je oblasť výberu DPH. Európska komisia vypočítala celkovú stratu na DPH v prípade štátov Európskej únie za rok 2017 na 137 miliárd eur. Slovensko v tomto parametri zásadne zaostáva. Podľa daňových expertov, naposledy nameraná medzera medzi očakávaným príjmom a reálnym výberom DPH dosahovala 22 %. Pozitívny je klesajúci trend, avšak pokles je príliš pomalý, aby sa krajina reálne priblížila štátom s oveľa efektívnejšou kontrolou výberu DPH. Medzi ne patria Rakúsko (8 %), Nemecko (9 %), ale najmä Slovinsko (0 %).

"Treba oceniť snahu finančnej správy, ktorá hovorí o 75 % úspešnosti daňových kontrol a pluse pri dodatočnom výbere daní a boji s podvodmi vo výške 3,7 miliardy eur za uplynulé roky. Rovnako treba oceniť, že finančná správa už začala pracovať na automatickom identifikovaní podozrivých firiem a sústredení kontrolných kapacít na tieto firmy. Čo nám však chýba, je z toho plynúca úľava pre poctivé firmy, ktoré si svoje povinnosti pravidelne plnia," konštatuje Serles s tým, že zároveň by sa mali daniari zamerať na silnejšie kontroly dane z príjmu.