V roku 2018 videlo na výplatnej páske v hrubom menšiu sumu ako 600 eur až 15,5 % zo zamestnaných Sloveniek a 11,3 % zo zamestnaných Slovákov.
Autor TASR
Bratislava 2. októbra (TASR) - Na Slovensku vlani zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 13,3 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Hrubá mzda pod touto úrovňou sa pritom týkala viac žien ako mužov. Ukázala to najnovšia analýza spoločnosti Wood & Company na základe údajov Štatistického úradu SR. Minimálna mzda vo výške 580 eur ako navrhuje vláda sa tak dotkne napríklad žien do 19 rokov či ľudí pracujúcich ako pomocná sila.
Vláda v stredu schválila návrh nariadenia, ktorým sa má zvýšiť minimálna mzda z 520 na 580 eur. "Žena do 19 rokov, ale pokojne aj nad 50 rokov, so základným vzdelaním, pracujúca na plný úväzok ako pomocná sila v kuchyni alebo chyžná, a žijúca Prešovskom kraji. Ak stretneme ženu, na ktorú sa bude hodiť táto charakteristika, tak je veľmi pravdepodobné, že minimálna mzda sa týka práva jej. A nielen jej," tvrdí analytička spoločnosti Eva Sadovská.
V roku 2018 videlo na výplatnej páske v hrubom menšiu sumu ako 600 eur až 15,5 % zo zamestnaných Sloveniek a 11,3 % zo zamestnaných Slovákov. "Aj vzdelanie zohráva svoju úlohu. V analyzovanom roku totiž takmer až tretina zamestnancov s maximálne ukončeným základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer pätiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity," podotkla Sadovská.
Avšak ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. "Napríklad vyše 13 % zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním zarába pod 600 eur. Naopak, zamestnanci s vysokoškolským diplomom či titulom majú plat nižší ako 600 eur v menšej miere (do 5 %)," doplnila Sadovská.
Juniori a seniori zarábajú najčastejšie pod 600 eur v hrubom. "V prípade zamestnancov na plný pracovný úväzok vo veku do 19 rokov majú plat nižší ako šesť stoviek eur traja z desiatich takýchto zamestnancov. Plat nižší ako 600 eur v hrubom však nie je raritou ani v prípade zamestnancov vo veku 20 až 24 rokov, s pätinovým podielom," doplnila Sadovská. Naopak, najnižší podiel zamestnancov na plný úväzok s platom nižším ako 600 eur sa týka vekovej kategórie 30 až 39 rokov. S rastúcim vekom však podiel zarábajúcich pod 600 eur opäť rastie. Približne 15 % zamestnancov vo veku nad 50 rokov zarába menej ako 600 eur v hrubom.
"Takmer 23 % zamestnancov z Prešovského kraja zarába menej ako 600 eur v hrubom. Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom nižším ako 600 eur eviduje Nitriansky kraj (16,5 %), nasledovaný Banskobystrickým (15,4 %) a Košickým krajom (14,8 %). Naopak, v Bratislavskom kraji zarába menej ako 600 eur v hrubom iba každý štrnásty zamestnanec," vyčíslila Sadovská.
Najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur v hrubom sa týka firiem zameraných na ubytovacie a stravovacie služby. V ich prípade takmer polovica zamestnancov zarába menej ako 600 eur v hrubom. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou v prípade 27 % zamestnancov. V stavebníctve zarába menej ako 600 eur v hrubom takmer 21 % zamestnancov. "Naopak, v spoločnostiach zaoberajúcich sa dodávkou elektriny, pary a plynu, finančnými a poisťovacími službami či informáciami a komunikáciou zarábajú menej ako 600 eur iba jeden, maximálne dvaja zamestnanci zo 100," dodala Sadovská.
Vláda v stredu schválila návrh nariadenia, ktorým sa má zvýšiť minimálna mzda z 520 na 580 eur. "Žena do 19 rokov, ale pokojne aj nad 50 rokov, so základným vzdelaním, pracujúca na plný úväzok ako pomocná sila v kuchyni alebo chyžná, a žijúca Prešovskom kraji. Ak stretneme ženu, na ktorú sa bude hodiť táto charakteristika, tak je veľmi pravdepodobné, že minimálna mzda sa týka práva jej. A nielen jej," tvrdí analytička spoločnosti Eva Sadovská.
V roku 2018 videlo na výplatnej páske v hrubom menšiu sumu ako 600 eur až 15,5 % zo zamestnaných Sloveniek a 11,3 % zo zamestnaných Slovákov. "Aj vzdelanie zohráva svoju úlohu. V analyzovanom roku totiž takmer až tretina zamestnancov s maximálne ukončeným základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer pätiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity," podotkla Sadovská.
Avšak ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. "Napríklad vyše 13 % zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním zarába pod 600 eur. Naopak, zamestnanci s vysokoškolským diplomom či titulom majú plat nižší ako 600 eur v menšej miere (do 5 %)," doplnila Sadovská.
Juniori a seniori zarábajú najčastejšie pod 600 eur v hrubom. "V prípade zamestnancov na plný pracovný úväzok vo veku do 19 rokov majú plat nižší ako šesť stoviek eur traja z desiatich takýchto zamestnancov. Plat nižší ako 600 eur v hrubom však nie je raritou ani v prípade zamestnancov vo veku 20 až 24 rokov, s pätinovým podielom," doplnila Sadovská. Naopak, najnižší podiel zamestnancov na plný úväzok s platom nižším ako 600 eur sa týka vekovej kategórie 30 až 39 rokov. S rastúcim vekom však podiel zarábajúcich pod 600 eur opäť rastie. Približne 15 % zamestnancov vo veku nad 50 rokov zarába menej ako 600 eur v hrubom.
"Takmer 23 % zamestnancov z Prešovského kraja zarába menej ako 600 eur v hrubom. Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom nižším ako 600 eur eviduje Nitriansky kraj (16,5 %), nasledovaný Banskobystrickým (15,4 %) a Košickým krajom (14,8 %). Naopak, v Bratislavskom kraji zarába menej ako 600 eur v hrubom iba každý štrnásty zamestnanec," vyčíslila Sadovská.
Najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur v hrubom sa týka firiem zameraných na ubytovacie a stravovacie služby. V ich prípade takmer polovica zamestnancov zarába menej ako 600 eur v hrubom. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou v prípade 27 % zamestnancov. V stavebníctve zarába menej ako 600 eur v hrubom takmer 21 % zamestnancov. "Naopak, v spoločnostiach zaoberajúcich sa dodávkou elektriny, pary a plynu, finančnými a poisťovacími službami či informáciami a komunikáciou zarábajú menej ako 600 eur iba jeden, maximálne dvaja zamestnanci zo 100," dodala Sadovská.