Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku je pomer bývania v domoch a bytoch dlhodobo vyrovnaný.
Autor TASR
Bratislava 15. októbra (TASR) – Vo vlastnom dome alebo byte a bez úveru bývajú až štyri pätiny slovenských domácností. Je to najvyšší podiel v rámci Vyšehradskej štvorky a zároveň piaty najvyšší v celej Európskej únii. Európsky priemer sa nachádza na úrovni necelých 43 %. Vo svojej najnovšej analýze na to poukázala Poštová banka na základe údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Analytička Dominika Ondrová uviedla, že na Slovensku je pomer bývania v domoch a bytoch dlhodobo vyrovnaný. Vlani žilo v byte 50,3 % domácností a 49,4 % uprednostnilo dom. Kým vo väčších či menších mestách alebo na predmestiach býva približne šesť z 10 domácností, vo vidieckych oblastiach len štyri. "Až takmer tri štvrtiny domácností žijúcich v domoch ich majú umiestnené vo vidieckych oblastiach. Z tých domácností, ktoré uprednostnili byt, na vidieku nájdeme len približne desatinu," vyčíslila.
Či už sa rozhodujú pre byt alebo dom, Slováci podľa Ondrovej zvyčajne automaticky siahajú po hypotéke. "Preto sa ako paradox môže zdať fakt, že Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom populácie žijúcej v domácnostiach, ktoré boli vlastníkom obydlia bez akéhokoľvek finančného záväzku, či už voči banke alebo inej finančnej inštitúcii," zhodnotila.
Vo vlastnom a bez úveru žije takmer 80 % slovenských domácností, európsky priemer je necelých 43 %. Nad priemerom sa umiestnili aj Poliaci, Maďari a Česi. V Rakúsku žije vo vlastnom a zároveň bez hypotéky len necelá tretina domácností. Najviac na dlh žijú podľa analýzy severania. Až šesť z 10 švédskych domácností síce vlastní nehnuteľnosť, no financuje ju za požičané. Naopak, povinnosť splácať hypotéku má ani nie percento rumunských domácností.
"To, že na Slovensku máme vysoký podiel domácností, ktoré žijú vo vlastnom a bez požičaných prostriedkov, má pravdepodobne aj historické korene. Staršie generácie si totiž mohli odkúpiť byt do súkromného vlastníctva za relatívne 'malý peniaz'. Tie sa následne dedia, a tak ich potomkom starosť s novým bývaním odpadá. Vo viacerých oblastiach Slovenska je naďalej rozšírené aj viacgeneračné bývanie, čo tiež znižuje potrebu zadlžovania sa kvôli kúpe nehnuteľnosti," zdôvodnila analytička.
Aj na Slovensku sa však podľa nej nájde zhruba desatina domácností, ktoré žijú vo vlastnom, ale s pôžičkou. Ďalšia približne desatina býva v prenajatom. V EÚ ako takej je to až trikrát viac. Za vlastným bývaním sa najmenej ženú Nemci a Rakúšania, kde takmer polovica, respektíve 43 % domácností žije v podnájme. Vyšší podiel domácností žijúcich v cudzom je príznačný aj pre severské krajiny. "Príčinou je najmä to, že trh s nájomným bývaním je na Slovensku v plienkach, kým na západe je vysoko rozvinutý," domnieva sa Ondrová.
Keďže finančná náročnosť spojená s obstaraním nového bývania núti mnohých ostať v "rodičovskom", Poštová banka upozornila, že kvalita ich bývania sa často znižuje. Štyria z 10 Slovákov pociťujú nedostatok priestoru v svojom obydlí, čo je viac ako dvojnásobok európskeho priemeru (17 %). Od roku 2005 však miera preplnenia obydlí v SR klesla na aktuálnu hodnotu z úrovne 46,6 %.
Analytička Dominika Ondrová uviedla, že na Slovensku je pomer bývania v domoch a bytoch dlhodobo vyrovnaný. Vlani žilo v byte 50,3 % domácností a 49,4 % uprednostnilo dom. Kým vo väčších či menších mestách alebo na predmestiach býva približne šesť z 10 domácností, vo vidieckych oblastiach len štyri. "Až takmer tri štvrtiny domácností žijúcich v domoch ich majú umiestnené vo vidieckych oblastiach. Z tých domácností, ktoré uprednostnili byt, na vidieku nájdeme len približne desatinu," vyčíslila.
Či už sa rozhodujú pre byt alebo dom, Slováci podľa Ondrovej zvyčajne automaticky siahajú po hypotéke. "Preto sa ako paradox môže zdať fakt, že Slovensko patrí ku krajinám s najvyšším podielom populácie žijúcej v domácnostiach, ktoré boli vlastníkom obydlia bez akéhokoľvek finančného záväzku, či už voči banke alebo inej finančnej inštitúcii," zhodnotila.
Vo vlastnom a bez úveru žije takmer 80 % slovenských domácností, európsky priemer je necelých 43 %. Nad priemerom sa umiestnili aj Poliaci, Maďari a Česi. V Rakúsku žije vo vlastnom a zároveň bez hypotéky len necelá tretina domácností. Najviac na dlh žijú podľa analýzy severania. Až šesť z 10 švédskych domácností síce vlastní nehnuteľnosť, no financuje ju za požičané. Naopak, povinnosť splácať hypotéku má ani nie percento rumunských domácností.
"To, že na Slovensku máme vysoký podiel domácností, ktoré žijú vo vlastnom a bez požičaných prostriedkov, má pravdepodobne aj historické korene. Staršie generácie si totiž mohli odkúpiť byt do súkromného vlastníctva za relatívne 'malý peniaz'. Tie sa následne dedia, a tak ich potomkom starosť s novým bývaním odpadá. Vo viacerých oblastiach Slovenska je naďalej rozšírené aj viacgeneračné bývanie, čo tiež znižuje potrebu zadlžovania sa kvôli kúpe nehnuteľnosti," zdôvodnila analytička.
Aj na Slovensku sa však podľa nej nájde zhruba desatina domácností, ktoré žijú vo vlastnom, ale s pôžičkou. Ďalšia približne desatina býva v prenajatom. V EÚ ako takej je to až trikrát viac. Za vlastným bývaním sa najmenej ženú Nemci a Rakúšania, kde takmer polovica, respektíve 43 % domácností žije v podnájme. Vyšší podiel domácností žijúcich v cudzom je príznačný aj pre severské krajiny. "Príčinou je najmä to, že trh s nájomným bývaním je na Slovensku v plienkach, kým na západe je vysoko rozvinutý," domnieva sa Ondrová.
Keďže finančná náročnosť spojená s obstaraním nového bývania núti mnohých ostať v "rodičovskom", Poštová banka upozornila, že kvalita ich bývania sa často znižuje. Štyria z 10 Slovákov pociťujú nedostatok priestoru v svojom obydlí, čo je viac ako dvojnásobok európskeho priemeru (17 %). Od roku 2005 však miera preplnenia obydlí v SR klesla na aktuálnu hodnotu z úrovne 46,6 %.
