Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa analýzy na Slovensku stále absentujú praktické opatrenia súvisiace s faktom, že úspešný export si vyžaduje nevyhnutnosť prepojenia zahraničnej politiky a domácej ekonomiky.
Autor TASR
Bratislava 19. augusta (TASR) - Exportná výkonnosť Slovenska klesá a varovným signálom sa stáva aj komoditná a teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu. Ak nedôjde k zásadnej zmene, strednodobé aj dlhodobé vyhliadky pre Slovensko v zahraničnom obchode sú rizikové. Uviedol to Lukáš Parízek, predseda Rady slovenských exportérov.
"V ostatných piatich rokoch pred krízou vykazuje slovenský zahraničný obchod kontinuálny prepad a aktívna obchodná bilancia klesla až o 68,43 %. Výdavky na vedu a výskum SR nedosahujú dlhodobo ani 40 % priemeru EÚ. Tieto dve skutočnosti majú priamy súvis a vysielajú varovný signál, ktorý zostáva nevypočutý," upozornil.
Parízek sa odvolal na Analýzu vývoja slovenského exportu s dôrazom na výsledky zahraničného obchodu SR v rokoch 2019 a 2020 vrátane návrhu opatrení a spolupráce relevantných subjektov, ktorá vznikla v spolupráci Rady slovenských exportérov a Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
"Považujeme za mimoriadne dôležité analyzovať chronické problémy zahraničného obchodu Slovenska, najmä vo vzťahu k exportnej konkurencieschopnosti malých a stredných firiem. Osobitný akcent potreby systematického riešenia tohto problému priniesla pandémia COVID-19 a narušenie globálnych hodnotových reťazcov," priblížil Stanislav Zábojník, vedúci Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Za nevyhnutné opatrenia podľa Parízka odborníci z Ekonomickej univerzity považujú výraznú zmenu kvality vzdelávacieho systému, osvetu podnikateľom pri prieniku na zahraničné trhy tretích krajín a naštartovanie inovačnej aktivity domácich firiem v prospech tvorby pridanej hodnoty v exporte. V opačnom prípade výraznejší rast životnej úrovne na Slovensku nebude možný.
Podľa analýzy na Slovensku stále absentujú praktické opatrenia súvisiace s faktom, že úspešný export si vyžaduje nevyhnutnosť prepojenia zahraničnej politiky a domácej ekonomiky.
"Potrebujeme systémovosť a konzistentnosť. V oblasti zahraničného obchodu dlhodobo prešľapujeme na mieste a tento trend má za výsledok skôr degradáciu zahranično-obchodnej politiky Slovenska, a nie jej rozvoj. Dnes je ideálny čas. Vychádzame z krízy, prijímajú sa nové opatrenia, mechanizmy podpory a vznikajú nové príležitosti. Na tento vývoj treba reagovať a snažiť sa vyjsť zo súčasnej krízy silnejší," uzatvoril Parízek.
"V ostatných piatich rokoch pred krízou vykazuje slovenský zahraničný obchod kontinuálny prepad a aktívna obchodná bilancia klesla až o 68,43 %. Výdavky na vedu a výskum SR nedosahujú dlhodobo ani 40 % priemeru EÚ. Tieto dve skutočnosti majú priamy súvis a vysielajú varovný signál, ktorý zostáva nevypočutý," upozornil.
Parízek sa odvolal na Analýzu vývoja slovenského exportu s dôrazom na výsledky zahraničného obchodu SR v rokoch 2019 a 2020 vrátane návrhu opatrení a spolupráce relevantných subjektov, ktorá vznikla v spolupráci Rady slovenských exportérov a Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
"Považujeme za mimoriadne dôležité analyzovať chronické problémy zahraničného obchodu Slovenska, najmä vo vzťahu k exportnej konkurencieschopnosti malých a stredných firiem. Osobitný akcent potreby systematického riešenia tohto problému priniesla pandémia COVID-19 a narušenie globálnych hodnotových reťazcov," priblížil Stanislav Zábojník, vedúci Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Za nevyhnutné opatrenia podľa Parízka odborníci z Ekonomickej univerzity považujú výraznú zmenu kvality vzdelávacieho systému, osvetu podnikateľom pri prieniku na zahraničné trhy tretích krajín a naštartovanie inovačnej aktivity domácich firiem v prospech tvorby pridanej hodnoty v exporte. V opačnom prípade výraznejší rast životnej úrovne na Slovensku nebude možný.
Podľa analýzy na Slovensku stále absentujú praktické opatrenia súvisiace s faktom, že úspešný export si vyžaduje nevyhnutnosť prepojenia zahraničnej politiky a domácej ekonomiky.
"Potrebujeme systémovosť a konzistentnosť. V oblasti zahraničného obchodu dlhodobo prešľapujeme na mieste a tento trend má za výsledok skôr degradáciu zahranično-obchodnej politiky Slovenska, a nie jej rozvoj. Dnes je ideálny čas. Vychádzame z krízy, prijímajú sa nové opatrenia, mechanizmy podpory a vznikajú nové príležitosti. Na tento vývoj treba reagovať a snažiť sa vyjsť zo súčasnej krízy silnejší," uzatvoril Parízek.
