Rozdiel vo výnosoch medzi slovenskými a nemeckými dlhopismi, ktoré investori považujú za bezpečný prístav, sa pritom nezmenil.
Autor TASR
Bratislava 19. decembra (TASR) - Výnosy 10-ročných slovenských dlhopisov sa v uplynulých týždňoch znížili a vrátili na hodnoty približne zo začiatku roka. Od októbrovej úrovne, ktorá presiahla 4,3 %, sú aktuálne o viac ako 1 percentuálny bod (p. b.) nižšie. Tento pokles súvisí s globálnym dianím, ktorému sa vývoj slovenských dlhopisov prispôsobil, upozornil v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Rozdiel vo výnosoch medzi slovenskými a nemeckými dlhopismi, ktoré investori považujú za bezpečný prístav, sa pritom nezmenil. Interné dianie v krajine, vrátane nedávneho zníženia ratingu agentúrou Fitch, tak podľa analytika nemalo na výnosy v porovnaní s obdobím pred voľbami zásadný vplyv.
"Za celkovým poklesom výnosov vidieť najmä očakávanie finančných trhov a analytikov, že centrálne banky na oboch brehoch Atlantiku dosiahli vrchol v tomto cykle sprísňovania menovej politiky a v budúcom roku možno očakávať, že svoje základné sadzby začnú znižovať," priblížil Kočiš.
Pripomenul aktuálny rýchly odhad indexu nákupných manažérov (PMI) pre eurozónu, ktorý klesol na 47 bodov. Hodnota pod hranicou 50 bodov signalizuje pretrvávajúci pokles podnikateľskej aktivity v eurozóne. Možnosť recesie tak podľa trhov zvyšuje šance, že Európska centrálna banka (ECB) začne svoje sadzby znižovať skôr.
Očakávaný začiatok znižovania sadzieb sa podľa Kočiša v budúcom roku pravdepodobne prejaví aj v úročení nových úverov na Slovensku. Zásadný vplyv však bude mať aj vývoj ratingu SR. Ten následne ovplyvní investormi požadované výnosy slovenských dlhopisov a výšku ich rizikovej prirážky voči nemeckým dlhopisom. "V prípade ďalšieho negatívneho vývoja slovenského ratingu možno očakávať, že dynamika znižovania sadzieb bude u nás nižšia v porovnaní s vývojom v okolitých a porovnateľných krajinách," upozornil analytik.
Za kľúčový v nasledujúcich mesiacoch tak označil prístup vlády k zodpovednej konsolidácií verejných financií, ktorú finančné trhy pozorne sledujú. Celková plánovaná emisia nového štátneho dlhu v roku 2024 sa podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) predpokladá v hodnote 10 miliárd eur. "V konečnom účtovaní bude tak záležať na každej desatine percenta výnosov, o ktorú sa predraží obsluha nášho dlhu, pretože drahší dlh znamená v konečnom dôsledku aj menej peňazí pre školstvo či zdravotníctvo," dodal Kočiš.
Rozdiel vo výnosoch medzi slovenskými a nemeckými dlhopismi, ktoré investori považujú za bezpečný prístav, sa pritom nezmenil. Interné dianie v krajine, vrátane nedávneho zníženia ratingu agentúrou Fitch, tak podľa analytika nemalo na výnosy v porovnaní s obdobím pred voľbami zásadný vplyv.
"Za celkovým poklesom výnosov vidieť najmä očakávanie finančných trhov a analytikov, že centrálne banky na oboch brehoch Atlantiku dosiahli vrchol v tomto cykle sprísňovania menovej politiky a v budúcom roku možno očakávať, že svoje základné sadzby začnú znižovať," priblížil Kočiš.
Pripomenul aktuálny rýchly odhad indexu nákupných manažérov (PMI) pre eurozónu, ktorý klesol na 47 bodov. Hodnota pod hranicou 50 bodov signalizuje pretrvávajúci pokles podnikateľskej aktivity v eurozóne. Možnosť recesie tak podľa trhov zvyšuje šance, že Európska centrálna banka (ECB) začne svoje sadzby znižovať skôr.
Očakávaný začiatok znižovania sadzieb sa podľa Kočiša v budúcom roku pravdepodobne prejaví aj v úročení nových úverov na Slovensku. Zásadný vplyv však bude mať aj vývoj ratingu SR. Ten následne ovplyvní investormi požadované výnosy slovenských dlhopisov a výšku ich rizikovej prirážky voči nemeckým dlhopisom. "V prípade ďalšieho negatívneho vývoja slovenského ratingu možno očakávať, že dynamika znižovania sadzieb bude u nás nižšia v porovnaní s vývojom v okolitých a porovnateľných krajinách," upozornil analytik.
Za kľúčový v nasledujúcich mesiacoch tak označil prístup vlády k zodpovednej konsolidácií verejných financií, ktorú finančné trhy pozorne sledujú. Celková plánovaná emisia nového štátneho dlhu v roku 2024 sa podľa Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) predpokladá v hodnote 10 miliárd eur. "V konečnom účtovaní bude tak záležať na každej desatine percenta výnosov, o ktorú sa predraží obsluha nášho dlhu, pretože drahší dlh znamená v konečnom dôsledku aj menej peňazí pre školstvo či zdravotníctvo," dodal Kočiš.