Bratislava 26. júla (TASR) – Vysoké ceny komodít poľnohospodárstvo nezachránia. Neistota na burze môže položiť mnohých menších producentov. Rizikom sú vysoké ceny vstupov, najmä osivá, hnojivá či pohonné látky, ako aj inflácia a nárast úrokových sadzieb. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Expense Reduction Analysts, ktorá patrí k špecialistom v riadení a optimalizácii nákladov firiem a s tým súvisiacich procesov.

Mnohí, najmä menší hráči v slovenskom agrosektore podľa analýzy nemusia turbulencie na trhu prežiť. Buď úplne skončia, alebo ich môžu pohltiť väčší hráči. "Jedným zo zdrojov generovania investičných príležitostí pre veľkých hráčov je každá negatívna odchýlka od normálu na trhu. Momentálne sa na trhu s poľnohospodárskymi produktmi zišlo viac negatívnych odchýlok, napríklad inflácia, vojnový konflikt a podobne. Je tak predpoklad, že sa niektoré firmy cez to nedostanú," upozornil senior konzultant spoločnosti Juraj Janči.

Analýza poukazuje na to, že vzhľadom na konflikt na Ukrajine a stúpajúce ceny komodít by sa dalo predpokladať, že slovenský agrosektor bude ziskový, ale nie je to tak. "Je potrebné si uvedomiť, že tak ako rástli ceny komodít, ešte skôr začali rásť a stále rastú ceny vstupov, a to najmä hnojív, pohonných látok a energií. Takže sa tento efekt vzájomne vyrovná. Poľnohospodárov okrem vyššie spomenutých problémov bude trápiť aj neistota na trhu v období terajších žatiev," podotkol Janči.

Foto: TASR - Edmund Örzsik

Urovnanie konfliktu by malo pozitívny vplyv najmä na úpravu cien vstupov. Ceny sa však podľa Jančiho zrejme nevrátia úplne naspäť, najmä nie tak rýchlo. Dodal, že otázna je aj ďalšia sezóna, ktorá je už plne zasiahnutá vysokými cenami vstupov.

K rizikovým nákladom z hľadiska štruktúry zaraďuje odborník najmä vstupný materiál, hnojivá, pohonné látky a energie. Nasledujú mzdové náklady, kde ide najmä o podiel sezónnych pracovníkov pri žatve či zbere ovocia. Nárast primárnych nákladov podľa neho núti firmy hľadať rezervy v sekundárnych nákladoch.

Z analýzy tiež vyplýva, že sektoru by v krízových časoch mohli pomôcť aj eurofondy, ktoré sú primárne určené na vyrovnávanie regionálnych rozdielov, udržanie zamestnanosti na vidieku či dodržiavanie ekologických postupov v krajine. Prevádzkové podpory, respektíve platby na hektár však podľa analýzy už v súčasnosti vo veľkej časti pohltia náklady spojené s pôdou. Upozorňuje aj na neporovnateľne vyššiu štátnu pomoc v okolitých krajinách.