Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veľký objem nevyčerpaných eurofondov by podľa Labaja v konečnom dôsledku nemusel byť problém, ak čerpanie ešte dokážeme urýchliť.
Autor TASR
Bratislava 7. mája (TASR) – Slovensko je v rýchlosti čerpania eurofondov spolu s Rumunskom a Chorvátskom na chvoste EÚ, keď sa z balíka 14,4 miliardy eur podarilo k marcu tohto roka vyčerpať iba niečo vyše polovice pridelených financií. Okrem rizika nevyčerpania fondov znižuje ich reálnu hodnotu vysoká inflácia. Tá znížila hodnotu nevyčerpaných európskych peňazí z programového obdobia 2014 – 2020 v porovnaní s rokom 2015 približne o 200 miliónov eur, uviedli analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska.
"Ak by sme nemeškali s čerpaním, mohli sme nakúpiť tovary a služby v dodatočnom objeme 200 miliónov eur v cenách roku 2015," zdôraznil analytik Marián Labaj. Slovensko držalo krok v čerpaní eurofondov s ostatnými krajinami iba do roku 2018. Pred pandémiou zoskupenie EU17, podobne ako Slovensko, čerpalo ročne v priemere desať percent zo svojej alokácie. V nasledujúcich rokoch sme sa vplyvom zle nastaveného systému okrem iného trvale pripravili o zdroje v objeme takmer 200 miliónov eur, keď bola Slovensku znížená časť alokácie napríklad pre pochybné prerozdeľovanie fondov na vedu a výskum.
Veľký objem nevyčerpaných eurofondov by podľa Labaja v konečnom dôsledku nemusel byť problém, ak čerpanie ešte dokážeme urýchliť. "Podobnú skúsenosť máme z druhého programového obdobia. V roku 2013, dva roky pred ukončením čerpania, sme potrebovali zužitkovať ešte polovicu zdrojov. To sa viac-menej aj podarilo," pripomenul analytik. Slovensko musí takmer sedem miliárd eur vyčerpať do konca budúceho roka. Karty však zamieša vyššia inflácia, ktorá spôsobí reálny výpadok na čerpaní. Pri očakávanej vyššej inflácii nás presunutie ešte nevyužitých fondov do nasledujúcich dvoch rokov ukracuje o ich reálny prínos pre rozvoja Slovenska.
Pri odhadovanej inflačnej strate približne 200 miliónov eur v cenách roku 2015 tak Slovensko prišlo o jeden veľký infraštrukturálny projekt, akými sú napríklad výstavba cesty R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany či modernizácia vozového parku vlakových súprav.
"Rast cenovej hladiny tak znižuje kúpyschopnosť eurofondov. Doposiaľ bol problém eurofondov vnímaný najmä v kontexte účelnej a efektívnej alokácie. Svoju nezanedbateľnú úlohu však zohráva časová dimenzia, a to v dvoch rovinách - čerpať dostatočne rýchlo a vyhnúť sa dekomitmentu a čerpať dostatočne rýchlo s cieľom minimalizovať inflačný vplyv," dodal Labaj.
"Ak by sme nemeškali s čerpaním, mohli sme nakúpiť tovary a služby v dodatočnom objeme 200 miliónov eur v cenách roku 2015," zdôraznil analytik Marián Labaj. Slovensko držalo krok v čerpaní eurofondov s ostatnými krajinami iba do roku 2018. Pred pandémiou zoskupenie EU17, podobne ako Slovensko, čerpalo ročne v priemere desať percent zo svojej alokácie. V nasledujúcich rokoch sme sa vplyvom zle nastaveného systému okrem iného trvale pripravili o zdroje v objeme takmer 200 miliónov eur, keď bola Slovensku znížená časť alokácie napríklad pre pochybné prerozdeľovanie fondov na vedu a výskum.
Veľký objem nevyčerpaných eurofondov by podľa Labaja v konečnom dôsledku nemusel byť problém, ak čerpanie ešte dokážeme urýchliť. "Podobnú skúsenosť máme z druhého programového obdobia. V roku 2013, dva roky pred ukončením čerpania, sme potrebovali zužitkovať ešte polovicu zdrojov. To sa viac-menej aj podarilo," pripomenul analytik. Slovensko musí takmer sedem miliárd eur vyčerpať do konca budúceho roka. Karty však zamieša vyššia inflácia, ktorá spôsobí reálny výpadok na čerpaní. Pri očakávanej vyššej inflácii nás presunutie ešte nevyužitých fondov do nasledujúcich dvoch rokov ukracuje o ich reálny prínos pre rozvoja Slovenska.
Pri odhadovanej inflačnej strate približne 200 miliónov eur v cenách roku 2015 tak Slovensko prišlo o jeden veľký infraštrukturálny projekt, akými sú napríklad výstavba cesty R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany či modernizácia vozového parku vlakových súprav.
"Rast cenovej hladiny tak znižuje kúpyschopnosť eurofondov. Doposiaľ bol problém eurofondov vnímaný najmä v kontexte účelnej a efektívnej alokácie. Svoju nezanedbateľnú úlohu však zohráva časová dimenzia, a to v dvoch rovinách - čerpať dostatočne rýchlo a vyhnúť sa dekomitmentu a čerpať dostatočne rýchlo s cieľom minimalizovať inflačný vplyv," dodal Labaj.
