Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Príjem Slovákov sa zvýšil až o štvrtinu, teda v priemere približne o 4,5 % ročne.
Autor TASR
Bratislava 26. októbra (TASR) – Hoci čisté príjmy Slovákov ani zďaleka nedosahujú priemer Európskej únie (EÚ), za posledných päť rokov Slovensko zaznamenalo druhý najvyšší rast príjmov po Poľsku v rámci krajín Európskej únie (EÚ). Príjem Slovákov sa zvýšil až o štvrtinu, teda v priemere približne o 4,5 % ročne. Vo svojej aktuálnej analýze to konštatujú analytici UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
"Okrem rastu miezd k tomu prispela aj klesajúca nezamestnanosť, keď sa znižoval počet poberateľov sociálnych dávok," vysvetlili analytici. V priemere v EÚ vzrástol čistý mediánový príjem obyvateľstva za posledných päť rokov o 7 %. Mierne nadpriemerný rast čistých príjmov vykázala aj Česká republika.
Naopak, obyvatelia na periférii eurozóny si museli za posledných päť rokov uťahovať opasky. Ich príjmy sa totiž neraz znížili. "Najväčší pokles príjmov pocítili obyvatelia Grécka, ktorým sa príjem znížil počas piatich rokov takmer o tretinu. Príjmy klesali aj obyvateľom ďalších krajín silne postihnutých krízou, a to na Cypre, Islande, v Španielsku i Slovinsku. Mierny pokles príjmov pocítili aj v Holandsku," doplnili analytici.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, najvyššie čisté príjmy v Európe majú Nóri, kde polovica obyvateľov ho má vyšší ako 3576 eur mesačne. Ďalej nasleduje Švajčiarsko, Luxembursko, Dánsko, Švédsko, či Fínsko. Výrazne nadpriemerné príjmy majú aj Rakúšania. "Polovica obyvateľov EÚ má čistý mesačný príjem aspoň 1449 eur. Najnižšie príjmy sú v regióne strednej a východnej Európy (SVE)," doplnili analytici banky.
Najvyšší príjem v SVE regióne majú Slovinci, kde polovica obyvateľstva má čistý mesačný príjem aspoň 992 eur, ďalej Česi na úrovni 635 eur a Slováci na úrovni 567 eur.
Vyššie nominálne čisté príjmy však nemusia nevyhnutne znamenať, že si obyvatelia daných krajín za ne môžu kúpiť aj viac tovarov a služieb. "Krajiny s vyšším príjmom zvyčajne vykazujú aj vyššiu cenovú hladinu. Po zohľadnení cenovej hladiny sa rozdiely v príjmoch medzi krajinami EÚ výrazne zmenšia," podotkli analytici. Aj po zohľadnení tohto faktora, najvyššie príjmy však stále vykazuje Luxembursko, Nórsko a Švajčiarsko, najnižšie Rumunsko, Macedónsko a Srbsko. "Mediánový čistý príjem Slovákov očistený o rozličnú cenovú hladinu dosahuje necelé dve tretiny priemeru EÚ," doplnili analytici.
Štatistiky zároveň ukazujú, že vďaka vyššiemu vzdelaniu ľudia majú nielen väčšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu, ale zvyšuje sa aj výška príjmu. "Na Slovensku aj v Českej republike relatívne viac zvyšuje príjem už dosiahnutie stredoškolského vzdelania, naopak, dosiahnutie vysokoškolského titulu zvyšuje čistý príjem Slovákov a Čechov relatívne menej, ako je tomu v priemere v EÚ," uviedli bankoví analytici.
Vyššie príjmy majú zároveň ľudia žijúci v mestách ako na vidieku. "Obyvatelia slovenských miest vykazujú čistý príjem o 18 % vyšší ako obyvatelia vidieka," skonštatovali analytici.
"Okrem rastu miezd k tomu prispela aj klesajúca nezamestnanosť, keď sa znižoval počet poberateľov sociálnych dávok," vysvetlili analytici. V priemere v EÚ vzrástol čistý mediánový príjem obyvateľstva za posledných päť rokov o 7 %. Mierne nadpriemerný rast čistých príjmov vykázala aj Česká republika.
Naopak, obyvatelia na periférii eurozóny si museli za posledných päť rokov uťahovať opasky. Ich príjmy sa totiž neraz znížili. "Najväčší pokles príjmov pocítili obyvatelia Grécka, ktorým sa príjem znížil počas piatich rokov takmer o tretinu. Príjmy klesali aj obyvateľom ďalších krajín silne postihnutých krízou, a to na Cypre, Islande, v Španielsku i Slovinsku. Mierny pokles príjmov pocítili aj v Holandsku," doplnili analytici.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, najvyššie čisté príjmy v Európe majú Nóri, kde polovica obyvateľov ho má vyšší ako 3576 eur mesačne. Ďalej nasleduje Švajčiarsko, Luxembursko, Dánsko, Švédsko, či Fínsko. Výrazne nadpriemerné príjmy majú aj Rakúšania. "Polovica obyvateľov EÚ má čistý mesačný príjem aspoň 1449 eur. Najnižšie príjmy sú v regióne strednej a východnej Európy (SVE)," doplnili analytici banky.
Najvyšší príjem v SVE regióne majú Slovinci, kde polovica obyvateľstva má čistý mesačný príjem aspoň 992 eur, ďalej Česi na úrovni 635 eur a Slováci na úrovni 567 eur.
Vyššie nominálne čisté príjmy však nemusia nevyhnutne znamenať, že si obyvatelia daných krajín za ne môžu kúpiť aj viac tovarov a služieb. "Krajiny s vyšším príjmom zvyčajne vykazujú aj vyššiu cenovú hladinu. Po zohľadnení cenovej hladiny sa rozdiely v príjmoch medzi krajinami EÚ výrazne zmenšia," podotkli analytici. Aj po zohľadnení tohto faktora, najvyššie príjmy však stále vykazuje Luxembursko, Nórsko a Švajčiarsko, najnižšie Rumunsko, Macedónsko a Srbsko. "Mediánový čistý príjem Slovákov očistený o rozličnú cenovú hladinu dosahuje necelé dve tretiny priemeru EÚ," doplnili analytici.
Štatistiky zároveň ukazujú, že vďaka vyššiemu vzdelaniu ľudia majú nielen väčšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu, ale zvyšuje sa aj výška príjmu. "Na Slovensku aj v Českej republike relatívne viac zvyšuje príjem už dosiahnutie stredoškolského vzdelania, naopak, dosiahnutie vysokoškolského titulu zvyšuje čistý príjem Slovákov a Čechov relatívne menej, ako je tomu v priemere v EÚ," uviedli bankoví analytici.
Vyššie príjmy majú zároveň ľudia žijúci v mestách ako na vidieku. "Obyvatelia slovenských miest vykazujú čistý príjem o 18 % vyšší ako obyvatelia vidieka," skonštatovali analytici.
