Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prebytok zahraničného obchodu nepomohli zvýrazniť ani problémy s nekvalitnou ruskou ropou a pozastavenie jej dodávok.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) – Zahraničný obchod Slovenska sa po aprílovom deficite 60,4 milióna eur v máji opäť vrátil do prebytku 133,1 milióna eur, no podľa analytikov nesplnil očakávania. Oproti rovnakému obdobiu minulého roku je prebytok obchodnej bilancie o 261,5 milióna eur nižší, a to napriek pozitívnemu vplyvu novej automobilky. Prebytok zahraničného obchodu nepomohli zvýrazniť ani problémy s nekvalitnou ruskou ropou a pozastavenie jej dodávok.
Výpadky v dovoze ropy síce prispeli k zníženiu dovozov, v kombinácii s údržbou výrobných zariadení v najväčšej slovenskej rafinérii bol však výpadok na strane vývozov súvisiacich s ropou ešte o niečo výraznejší, ako na strane dovozov. "Bilancia zahraničného obchodu s minerálnymi palivami a mazivami tak v porovnaní s májom minulého roka celkový prebytok zahraničného obchodu znížila o približne 100 miliónov eur," uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Podľa analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska sú za medziročným poklesom vývozu o 0,2 % na 6,858 miliardy eur práve odstávky vo výrobe ropných produktov s historicky najvyššími investičnými nákladmi. "Z hľadiska dopadu na ekonomiku Slovenska v 2. štvrťroku, by tak výpadok exportu mohol byť pretavený do vyšších odvetvových investícií, sčasti saturovaných z dovozu. Už v máji sme pozorovali zvýšenú dovoznú náročnosť petrochemického priemyslu," uviedli analytici ÚMS. Bez odstávok by sa podľa nich export tovarov udržal zhruba na aprílovom tempe rastu vo výške 2,6 %.
Dovoz tovarov medziročne vzrástol v bežných cenách o 3,8 % na 6,725 miliardy eur, okrem iného aj vplyvom dovoznej náročnosti automobilovej výroby a investičnej náročnosti iných odvetví, vrátane výroby ropných produktov.
Prevažná časť rastu obratu v zahraničnom obchode ide na vrub najväčšej kategórie – strojov a prepravných zariadení, kde medziročne vzrástli dovozy 9,2 % a vývozy 6,3 %. Bez tejto kategórie by aj po očistení o efekt ropy podľa Koršňáka dovozy medziročne len stagnovali na úrovni 0,3 % a vývozy by klesali o 1,6 %. "Zahraničnému obchodu v tejto kategórii pomáhajú nové výrobné kapacity v automobilovom priemysle, ale zatiaľ aj relatívne odolní strojári, ktorých produkcia zatiaľ na spomalenie európskych ekonomík nereagovala," uviedol analytik.
Podľa Koršňáka by sa aj napriek slabším číslam zahraničného obchodu mali prebytky zahraničného obchodu v tomto roku skôr rozširovať, a to vďaka impulzu, ktorý prinášajú nabiehajúce nové výrobné kapacity v automobilovom priemysle. "Tie síce zvyšujú aj nároky na dovoz materiálu a tovarov do výroby, s približovaním sa cieľovej úrovni produkcie by efekt silnejších vývozov mal predsa len postupne čoraz viac prevažovať," mieni analytik. Na cyklické spomalenie európskej ekonomiky by mala postupne reagovať aj domáca ekonomika, čo by malo postupne zvoľniť i tlak na rast dovozov. Nové kapacity v automobilovom priemysle by tak mali postupne v bilancii zahraničného obchodu prevážiť.
Výpadky v dovoze ropy síce prispeli k zníženiu dovozov, v kombinácii s údržbou výrobných zariadení v najväčšej slovenskej rafinérii bol však výpadok na strane vývozov súvisiacich s ropou ešte o niečo výraznejší, ako na strane dovozov. "Bilancia zahraničného obchodu s minerálnymi palivami a mazivami tak v porovnaní s májom minulého roka celkový prebytok zahraničného obchodu znížila o približne 100 miliónov eur," uviedol analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Podľa analytikov úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska sú za medziročným poklesom vývozu o 0,2 % na 6,858 miliardy eur práve odstávky vo výrobe ropných produktov s historicky najvyššími investičnými nákladmi. "Z hľadiska dopadu na ekonomiku Slovenska v 2. štvrťroku, by tak výpadok exportu mohol byť pretavený do vyšších odvetvových investícií, sčasti saturovaných z dovozu. Už v máji sme pozorovali zvýšenú dovoznú náročnosť petrochemického priemyslu," uviedli analytici ÚMS. Bez odstávok by sa podľa nich export tovarov udržal zhruba na aprílovom tempe rastu vo výške 2,6 %.
Dovoz tovarov medziročne vzrástol v bežných cenách o 3,8 % na 6,725 miliardy eur, okrem iného aj vplyvom dovoznej náročnosti automobilovej výroby a investičnej náročnosti iných odvetví, vrátane výroby ropných produktov.
Prevažná časť rastu obratu v zahraničnom obchode ide na vrub najväčšej kategórie – strojov a prepravných zariadení, kde medziročne vzrástli dovozy 9,2 % a vývozy 6,3 %. Bez tejto kategórie by aj po očistení o efekt ropy podľa Koršňáka dovozy medziročne len stagnovali na úrovni 0,3 % a vývozy by klesali o 1,6 %. "Zahraničnému obchodu v tejto kategórii pomáhajú nové výrobné kapacity v automobilovom priemysle, ale zatiaľ aj relatívne odolní strojári, ktorých produkcia zatiaľ na spomalenie európskych ekonomík nereagovala," uviedol analytik.
Podľa Koršňáka by sa aj napriek slabším číslam zahraničného obchodu mali prebytky zahraničného obchodu v tomto roku skôr rozširovať, a to vďaka impulzu, ktorý prinášajú nabiehajúce nové výrobné kapacity v automobilovom priemysle. "Tie síce zvyšujú aj nároky na dovoz materiálu a tovarov do výroby, s približovaním sa cieľovej úrovni produkcie by efekt silnejších vývozov mal predsa len postupne čoraz viac prevažovať," mieni analytik. Na cyklické spomalenie európskej ekonomiky by mala postupne reagovať aj domáca ekonomika, čo by malo postupne zvoľniť i tlak na rast dovozov. Nové kapacity v automobilovom priemysle by tak mali postupne v bilancii zahraničného obchodu prevážiť.
