Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem zamestnanosti sa dá očakávať aj mierny pokles priemernej mzdy v maloobchode pre príplatky za prácu v nedeľu.
Autor TASR
Bratislava 12. apríla (TASR) – Zákaz predaja v nedeľu by zvýšil nerovnomernosť pracovných podmienok medzi odvetviami. Tvrdia to autori analýzy Národnej banky Slovenska (NBS), v ktorej skúmali, v akých odvetviach sa najčastejšie vyskytuje práca cez víkend. Podľa nich je dôležité preskúmať vlastnosti nedeľnej pracovnej sily aj v menej viditeľných odvetviach ekonomiky, pretože prípadný zákaz predaja v nedeľu môže mať i dôležité, no málo predvídateľné vplyvy na rôzne sektory.
S prácou v nedeľu sa podľa analýzy stretáva 70 % zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách, kým v obchode ich je menej ako tretina. Polovica v nedeľu pracujúcich je zamestnaná v priemysle, zdravotníctve a obchode. Väčšina z nich má stredoškolské vzdelanie a strednú výšku príjmov. Po zohľadnení vplyvu odvetvia, vzdelania a príjmov majú najväčšiu pravdepodobnosť víkendovej práce slobodní bezdetní muži a najnižšiu vydaté ženy s deťmi v domácnosti. Pri študentoch práca cez víkend nie je až taká zrejmá, pravdepodobnejšia je pri plnom úväzku a pri druhom zamestnaní.
"Občasná víkendová práca je o niečo pravdepodobnejšia na vidieku než v meste," podotkli tiež autori analýzy. Dĺžka pracovných skúseností pravdepodobnosť práce cez víkend podľa analýzy nijak neovplyvňuje. Víkendová práca je najpravdepodobnejšia v stredne kvalifikovaných manuálnych či kancelárskych profesiách. Vysokoškolské vzdelanie podľa autorov analýzy znižuje pravdepodobnosť nutnosti pracovať v nedeľu, avšak neplatí to pre ľudí s najvyššími príjmami. "Pravdepodobnosť, že táto skupina ľudí bude pracovať v nedeľu či v sobotu je vyššia ako u ostatných zamestnancov po zohľadnení úrovne vzdelania, profesie a ostatných charakteristík," dodali autori.
NBS zopakovala, že zatvorenie obchodov v nedeľu by malo zhruba neutrálny vplyv na celkovú spotrebu. Výpadok nákupov v nedeľu by sa vykompenzoval v iných dňoch. "Avšak podľa odhadov z iných krajín takýto zákaz má záporný efekt na zamestnanosť, a to najmä v obchodoch s neštandardnou otváracou dobou," dodala NBS. Okrem zamestnanosti sa dá očakávať aj mierny pokles priemernej mzdy v maloobchode pre príplatky za prácu v nedeľu.
S prácou v nedeľu sa podľa analýzy stretáva 70 % zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách, kým v obchode ich je menej ako tretina. Polovica v nedeľu pracujúcich je zamestnaná v priemysle, zdravotníctve a obchode. Väčšina z nich má stredoškolské vzdelanie a strednú výšku príjmov. Po zohľadnení vplyvu odvetvia, vzdelania a príjmov majú najväčšiu pravdepodobnosť víkendovej práce slobodní bezdetní muži a najnižšiu vydaté ženy s deťmi v domácnosti. Pri študentoch práca cez víkend nie je až taká zrejmá, pravdepodobnejšia je pri plnom úväzku a pri druhom zamestnaní.
"Občasná víkendová práca je o niečo pravdepodobnejšia na vidieku než v meste," podotkli tiež autori analýzy. Dĺžka pracovných skúseností pravdepodobnosť práce cez víkend podľa analýzy nijak neovplyvňuje. Víkendová práca je najpravdepodobnejšia v stredne kvalifikovaných manuálnych či kancelárskych profesiách. Vysokoškolské vzdelanie podľa autorov analýzy znižuje pravdepodobnosť nutnosti pracovať v nedeľu, avšak neplatí to pre ľudí s najvyššími príjmami. "Pravdepodobnosť, že táto skupina ľudí bude pracovať v nedeľu či v sobotu je vyššia ako u ostatných zamestnancov po zohľadnení úrovne vzdelania, profesie a ostatných charakteristík," dodali autori.
NBS zopakovala, že zatvorenie obchodov v nedeľu by malo zhruba neutrálny vplyv na celkovú spotrebu. Výpadok nákupov v nedeľu by sa vykompenzoval v iných dňoch. "Avšak podľa odhadov z iných krajín takýto zákaz má záporný efekt na zamestnanosť, a to najmä v obchodoch s neštandardnou otváracou dobou," dodala NBS. Okrem zamestnanosti sa dá očakávať aj mierny pokles priemernej mzdy v maloobchode pre príplatky za prácu v nedeľu.
