V budúcom roku sa pomer ceny elektriny a plynu pravdepodobne nezmení.
Autor TASR
Bratislava 21. októbra (TASR) - V roku 2022 sa na Slovensku predalo viac ako 13.000 tepelných čerpadiel, čo je medziročný nárast takmer o 88 %. Slovensko zároveň patrí k lídrom v segmente ich výroby, lokálne investície v hodnote takmer 500 miliónov eur majú zabezpečiť ich výrobu v počte 650.000 kusov ročne. Hoci minulý rok bol rekordný, čo sa týka ich predaja, tento rok predaje klesajú. Najväčšou bariérou na väčšie využitie tejto technológie na Slovensku je pomer ceny plynu a elektriny, zhodli sa odborníci oslovení TASR.
Predseda Slovenského zväzu pre chladiarenskú a klimatizačnú techniku (SZCHKT) Vladimír Orovnický zdôraznil, že plyn je na Slovensku trikrát lacnejší ako elektrická energia, pričom tento pomer je jeden z najhorších v rámci celej Európy. Hoci sa výroba tepelných čerpadiel bude zvyšovať, bez dotácií je preto podľa neho finančná návratnosť ich zakúpenia sporná.
Rovnaký názor má aj projektová koordinátorka Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov, podľa ktorej je vstupná investícia na ich inštaláciu stále veľmi vysoká. "Inflácia a regulované ceny elektriny nemotivujú domácnosti zvyšovať svoju energetickú hospodárnosť. Slovenské domácnosti nie sú dostatočne motivované ani ekonomicky, pretože cena elektriny, ktorá je potrebná na prevádzku čerpadla, je trikrát vyššia ako cena plynu. Prejsť preto z plynového kotla na tepelné čerpadlo mnohým, pochopiteľne, nedáva finančný zmysel," konštatovala Čakovská.
Orovnický priblížil, že ak by bola cena elektriny drahšia "len" dvojnásobne, prevádzka tepelného čerpadla by počas svojej životnosti priniesla takú úsporu v prevádzkových nákladoch, že by dotácie neboli potrebné. "V prípade, že sa tento pomer zväčšuje, väčšina krajín pristupuje k dotačným schémam, ktoré zlepšujú ekonomickú návratnosť tejto technológie," dodal.
Hoci je na Slovensku vyše 1,8 milióna bytových domácností, minulý rok sa podľa údajov SZCHKT predalo 13.225 tepelných čerpadiel, pričom v ČR to bolo 60.000. Podľa riaditeľky odboru komunikácie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Sylvie Pálkovej záujem o ne však postupne od roku 2015 rástol. Do veľkej miery k tomu mal prispieť projekt Zelená domácnostiam.
"Za zvýšením záujmom v posledných rokoch treba hľadať energetickú a plynovú krízu, ako aj obavy domácnosti z nedostupnosti zemného plynu. V pripravovanom pokračovaní projektu bude do roku 2029 k dispozícii 161 miliónov eur, preto očakávame, že záujem sa bude ešte zvyšovať," dodala Pálková.
S podporou z projektu Zelená domácnostiam bolo podľa SIEA od roku 2015 inštalovaných vyše 20.000 tepelných čerpadiel v domácnostiach, ktoré využili poukážky v celkovej hodnote takmer 60 miliónov eur. Záujemcovia v minulosti mohli dostať príspevok na ich inštaláciu až 3000 eur. Od skončenia programu SIEA monitoruje predbežný záujem o čerpadlá, od marca 2023 ich eviduje približne 1000.
Na uplatnenie obnoviteľných zdrojov či technológie tepelných čerpadiel je podľa Orovnického potrebné stabilné a predvídateľné prostredie, ktoré vytvorí jasnú energetickú koncepciu štátu. "Takú, v ktorej úloha dekarbonizácie bude zohrávať významnú úlohu," uzavrel.
V budúcom roku sa pomer ceny elektriny a plynu pravdepodobne nezmení. Ministerstvo hospodárstva vo štvrtok (19. 10.) oznámilo, že ráta so zvyšovaním cien elektriny aj plynu v rovnakej výške, a to o 20 % pre obe komodity.
Predseda Slovenského zväzu pre chladiarenskú a klimatizačnú techniku (SZCHKT) Vladimír Orovnický zdôraznil, že plyn je na Slovensku trikrát lacnejší ako elektrická energia, pričom tento pomer je jeden z najhorších v rámci celej Európy. Hoci sa výroba tepelných čerpadiel bude zvyšovať, bez dotácií je preto podľa neho finančná návratnosť ich zakúpenia sporná.
Rovnaký názor má aj projektová koordinátorka Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov, podľa ktorej je vstupná investícia na ich inštaláciu stále veľmi vysoká. "Inflácia a regulované ceny elektriny nemotivujú domácnosti zvyšovať svoju energetickú hospodárnosť. Slovenské domácnosti nie sú dostatočne motivované ani ekonomicky, pretože cena elektriny, ktorá je potrebná na prevádzku čerpadla, je trikrát vyššia ako cena plynu. Prejsť preto z plynového kotla na tepelné čerpadlo mnohým, pochopiteľne, nedáva finančný zmysel," konštatovala Čakovská.
Orovnický priblížil, že ak by bola cena elektriny drahšia "len" dvojnásobne, prevádzka tepelného čerpadla by počas svojej životnosti priniesla takú úsporu v prevádzkových nákladoch, že by dotácie neboli potrebné. "V prípade, že sa tento pomer zväčšuje, väčšina krajín pristupuje k dotačným schémam, ktoré zlepšujú ekonomickú návratnosť tejto technológie," dodal.
Hoci je na Slovensku vyše 1,8 milióna bytových domácností, minulý rok sa podľa údajov SZCHKT predalo 13.225 tepelných čerpadiel, pričom v ČR to bolo 60.000. Podľa riaditeľky odboru komunikácie Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Sylvie Pálkovej záujem o ne však postupne od roku 2015 rástol. Do veľkej miery k tomu mal prispieť projekt Zelená domácnostiam.
"Za zvýšením záujmom v posledných rokoch treba hľadať energetickú a plynovú krízu, ako aj obavy domácnosti z nedostupnosti zemného plynu. V pripravovanom pokračovaní projektu bude do roku 2029 k dispozícii 161 miliónov eur, preto očakávame, že záujem sa bude ešte zvyšovať," dodala Pálková.
S podporou z projektu Zelená domácnostiam bolo podľa SIEA od roku 2015 inštalovaných vyše 20.000 tepelných čerpadiel v domácnostiach, ktoré využili poukážky v celkovej hodnote takmer 60 miliónov eur. Záujemcovia v minulosti mohli dostať príspevok na ich inštaláciu až 3000 eur. Od skončenia programu SIEA monitoruje predbežný záujem o čerpadlá, od marca 2023 ich eviduje približne 1000.
Na uplatnenie obnoviteľných zdrojov či technológie tepelných čerpadiel je podľa Orovnického potrebné stabilné a predvídateľné prostredie, ktoré vytvorí jasnú energetickú koncepciu štátu. "Takú, v ktorej úloha dekarbonizácie bude zohrávať významnú úlohu," uzavrel.
V budúcom roku sa pomer ceny elektriny a plynu pravdepodobne nezmení. Ministerstvo hospodárstva vo štvrtok (19. 10.) oznámilo, že ráta so zvyšovaním cien elektriny aj plynu v rovnakej výške, a to o 20 % pre obe komodity.