Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prípadné ďalšie zavedenie ciel zo strany USA voči európskym štátom by však podľa analytikov mohlo spôsobiť spomalenie globálneho rastu.
Autor TASR
Bratislava 9. marca (TASR) – Zavedenie ciel na dovoz ocele a hliníka zo strany USA môže podľa analytikov vyvolať sériu odvetných opatrení od iných krajín. Vplyv na európske, a teda aj slovenské hospodárstvo by však zatiaľ nemal byť citeľný. Závisieť to bude od konečnej podoby colných opatrení.
Po ohlásení zavedenia ciel sa spustila na úrad amerického prezidenta Donalda Trumpa vlna kritiky. "Európskej únii (EÚ), Číne, Kanade a ďalším krajinám sa nové colné opatrenia USA nepáčia. Dnešná globálna ekonomika je viac-menej postavená na medzinárodnom obchode a žiadna krajina dnes nefunguje v izolácii," skonštatovala analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Tiež vysvetlila, že za účelom zefektívnenia medzinárodného obchodu sa v čoraz väčšej miere odstraňujú obchodné prekážky, administratívna záťaž a taktiež sa uvoľňuje colná politika. "Tomu absolútne odporuje aktuálne zavedenie ciel na oceľ a hliník," podotkla Glasová.
Analytici preto nevylučujú odštartovanie obchodnej vojny. "Protekcionizmus a obchodné vojny víťazov nemajú, len menej či viac poškodené strany. Zavedenie ciel na oceľ a hliník by malo negatívny vplyv na zahraničný obchod a poškodilo by USA aj EÚ," myslí si analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Priamy vplyv na Slovensko by však nebol výrazný. "Celkový vývoz železa a ocele zo Slovenska do USA bol v roku 2016 menej ako 0,2 % celkového exportu železa a ocele. Ak by však prišlo k prípadnej eskalácii obchodnej vojny, dosahy by mohli byť horšie," tvrdí Muchová.
Prípadné ďalšie zavedenie ciel zo strany USA voči európskym štátom by však mohlo spôsobiť spomalenie globálneho rastu. "Pokiaľ skutočne dôjde k zavedeniu amerických ciel proti Európe a následných protiopatrení Bruselu, bude to znamenať tlak na spomalenie rastu globálneho hrubého domáceho produktu (HDP). Na druhej strane, pre Česko a Slovensko je dominantným obchodným partnerom EÚ. Dosahy zavedenia amerických ciel by nemali byť zásadné a nemali by sa dotknúť celej slovenskej ekonomiky," tvrdí tiež analytik Next Finance Jiří Cihlář. Podľa neho by to však nebola dobrá správa pre oceliarne.
Podľa Glasovej sa dovozné clá dotknú hlavne najväčších dovozcov týchto výrobkov do USA, ktorými sú Kanada, Južná Kórea či Brazília. Americká vláda však plánuje Kanade a Mexiku udeliť výnimku a týkať sa ich nemajú. "Zavedenie colných opatrení zo strany USA však môže vyvolať sériu odvetných opatrení zo strany ďalších krajín, predovšetkým EÚ, Číny či ďalších ázijských krajín. To by viedlo k poškodeniu medzinárodného obchodu a k následnému zvýšeniu cien v sektoroch, v ktorých sa oceľ a hliník využívajú," predpokladá Glasová.
Celkový vplyv Trumpových krokov na svetový obchod sa však podľa analytikov nedá v súčasnosti vyčísliť. "Závisieť to bude hlavne od toho, či a v akej miere pristúpia ďalšie krajiny k odvetným opatreniam a, samozrejme, aj od toho, aká bude konečná podoba colných opatrení v USA," konštatuje Glasová.
Po ohlásení zavedenia ciel sa spustila na úrad amerického prezidenta Donalda Trumpa vlna kritiky. "Európskej únii (EÚ), Číne, Kanade a ďalším krajinám sa nové colné opatrenia USA nepáčia. Dnešná globálna ekonomika je viac-menej postavená na medzinárodnom obchode a žiadna krajina dnes nefunguje v izolácii," skonštatovala analytička Poštovej banky Jana Glasová.
PREČÍTAJTE SI AJ: Prezident Trump podpísal zavedenie ciel na dovoz ocele a hliníka
Tiež vysvetlila, že za účelom zefektívnenia medzinárodného obchodu sa v čoraz väčšej miere odstraňujú obchodné prekážky, administratívna záťaž a taktiež sa uvoľňuje colná politika. "Tomu absolútne odporuje aktuálne zavedenie ciel na oceľ a hliník," podotkla Glasová.
Analytici preto nevylučujú odštartovanie obchodnej vojny. "Protekcionizmus a obchodné vojny víťazov nemajú, len menej či viac poškodené strany. Zavedenie ciel na oceľ a hliník by malo negatívny vplyv na zahraničný obchod a poškodilo by USA aj EÚ," myslí si analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Priamy vplyv na Slovensko by však nebol výrazný. "Celkový vývoz železa a ocele zo Slovenska do USA bol v roku 2016 menej ako 0,2 % celkového exportu železa a ocele. Ak by však prišlo k prípadnej eskalácii obchodnej vojny, dosahy by mohli byť horšie," tvrdí Muchová.
Prípadné ďalšie zavedenie ciel zo strany USA voči európskym štátom by však mohlo spôsobiť spomalenie globálneho rastu. "Pokiaľ skutočne dôjde k zavedeniu amerických ciel proti Európe a následných protiopatrení Bruselu, bude to znamenať tlak na spomalenie rastu globálneho hrubého domáceho produktu (HDP). Na druhej strane, pre Česko a Slovensko je dominantným obchodným partnerom EÚ. Dosahy zavedenia amerických ciel by nemali byť zásadné a nemali by sa dotknúť celej slovenskej ekonomiky," tvrdí tiež analytik Next Finance Jiří Cihlář. Podľa neho by to však nebola dobrá správa pre oceliarne.
Podľa Glasovej sa dovozné clá dotknú hlavne najväčších dovozcov týchto výrobkov do USA, ktorými sú Kanada, Južná Kórea či Brazília. Americká vláda však plánuje Kanade a Mexiku udeliť výnimku a týkať sa ich nemajú. "Zavedenie colných opatrení zo strany USA však môže vyvolať sériu odvetných opatrení zo strany ďalších krajín, predovšetkým EÚ, Číny či ďalších ázijských krajín. To by viedlo k poškodeniu medzinárodného obchodu a k následnému zvýšeniu cien v sektoroch, v ktorých sa oceľ a hliník využívajú," predpokladá Glasová.
Celkový vplyv Trumpových krokov na svetový obchod sa však podľa analytikov nedá v súčasnosti vyčísliť. "Závisieť to bude hlavne od toho, či a v akej miere pristúpia ďalšie krajiny k odvetným opatreniam a, samozrejme, aj od toho, aká bude konečná podoba colných opatrení v USA," konštatuje Glasová.
