Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zvýšenie DPH pripustil cez víkend vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO), keď načrtol svoju plánovanú daňovo-odvodovú reformu, ktorej cieľom by mala byť podpora rodín s deťmi.
Autor TASR
Bratislava 3. mája (TASR) – Zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na 25 % by mohlo zvýšiť ceny tovarov a služieb o viac než 2,5 %. Pre TASR to odhadla analytička FinGo.sk Lenka Buchláková. Najviac by tým utrpeli nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré už teraz majú problém so splácaním svojich základných finančných záväzkov. Ako pre TASR doplnila analytička 365.bank Jana Glasová, akékoľvek zvyšovanie daní v čase ekonomickej krízy je nevhodným riešením, pretože odčerpáva zisky podnikateľom a disponibilné príjmy obyvateľom, ktorí sú už beztak zasiahnutí krízou.
Zvýšenie DPH pripustil cez víkend vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO), keď načrtol svoju plánovanú daňovo-odvodovú reformu, ktorej cieľom by mala byť podpora rodín s deťmi.
Buchláková podotkla, že ak by Slovensko pristúpilo k zvýšeniu daní, robilo by presný opak toho, čo iné krajiny v čase pandémie. Pritom slovenskí podnikatelia v reštauračných a stravovacích službách dlhodobo bojujú za nižšie dane. "Napríklad v Bulharsku ich pre pandémiu znížili z 20 na 9 %. Česká republika ich mala na úrovni 15 %, pre ochorenie COVID-19 ich znížili na 10 %," vymenovala Buchláková a dodala, že aj v Rakúsku dane znižovali z 10 na 5 %. Na Slovensku boli aj sú na úrovni 20 %. "Práve zníženie sadzby by zvýšilo konkurencieschopnosť a opätovný príliv zákazníkov do reštaurácií, jej zvýšenie prinesie presný opak," dodala Buchláková.
Analytička tiež zdôraznila, že ak by štát zvýšil DPH na 25 %, Slovensko by sa zaradilo k trojici krajín – Švédsko, Chorvátsko a Dánsko – s rovnakou sadzbou dane. Vyššiu má už len Maďarsko (27 %). Zároveň však Buchláková považuje za dôležité dodať, že Chorváti majú napríklad 5-percentnú daň na základné potraviny, lieky a zdravotnícke potreby.
Glasová podotkla, že je zrejmé, že pre zvýšené náklady v súvislosti s pandémiou je potrebné zvyšovať príjmy do štátnej pokladnice. Podľa nej to však treba robiť čo najšetrnejším spôsobom pre ekonomiku. Zvýšenie DPH na 25 % by okrem toho mohlo viesť aj k obmedzeniu spotreby domácností, vďaka čomu by nemuseli príjmy do štátnej pokladnice z výberu DPH výrazne rásť. Zároveň podľa Glasovej platí, že ak budú ľudia menej kupovať, podnikatelia menej zarobia, čo môže spomaliť ekonomické oživovanie a obmedziť ekonomický rast.
Zvýšenie DPH pripustil cez víkend vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO), keď načrtol svoju plánovanú daňovo-odvodovú reformu, ktorej cieľom by mala byť podpora rodín s deťmi.
Buchláková podotkla, že ak by Slovensko pristúpilo k zvýšeniu daní, robilo by presný opak toho, čo iné krajiny v čase pandémie. Pritom slovenskí podnikatelia v reštauračných a stravovacích službách dlhodobo bojujú za nižšie dane. "Napríklad v Bulharsku ich pre pandémiu znížili z 20 na 9 %. Česká republika ich mala na úrovni 15 %, pre ochorenie COVID-19 ich znížili na 10 %," vymenovala Buchláková a dodala, že aj v Rakúsku dane znižovali z 10 na 5 %. Na Slovensku boli aj sú na úrovni 20 %. "Práve zníženie sadzby by zvýšilo konkurencieschopnosť a opätovný príliv zákazníkov do reštaurácií, jej zvýšenie prinesie presný opak," dodala Buchláková.
Analytička tiež zdôraznila, že ak by štát zvýšil DPH na 25 %, Slovensko by sa zaradilo k trojici krajín – Švédsko, Chorvátsko a Dánsko – s rovnakou sadzbou dane. Vyššiu má už len Maďarsko (27 %). Zároveň však Buchláková považuje za dôležité dodať, že Chorváti majú napríklad 5-percentnú daň na základné potraviny, lieky a zdravotnícke potreby.
Glasová podotkla, že je zrejmé, že pre zvýšené náklady v súvislosti s pandémiou je potrebné zvyšovať príjmy do štátnej pokladnice. Podľa nej to však treba robiť čo najšetrnejším spôsobom pre ekonomiku. Zvýšenie DPH na 25 % by okrem toho mohlo viesť aj k obmedzeniu spotreby domácností, vďaka čomu by nemuseli príjmy do štátnej pokladnice z výberu DPH výrazne rásť. Zároveň podľa Glasovej platí, že ak budú ľudia menej kupovať, podnikatelia menej zarobia, čo môže spomaliť ekonomické oživovanie a obmedziť ekonomický rast.
