Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z 800 opýtaných spoločností takmer 75 % z nich očakáva, že v horizonte najbližších piatich rokov bude AI využívať.
Autor TASR
Bratislava 30. júla (TASR) - Najpriamejšia hrozba umelej inteligencie (AI) pre bežného človeka je možné nahradenie ľudskej činnosti v rôznych oblastiach, čo môže viesť ku strate pracovných miest. Slovenská ekonomika je na takúto hrozbu citlivá, pretože podľa analýzy OECD je až 33 % všetkých pracovných miest na Slovensku vysoko automatizovateľných, čo je najviac spomedzi 32 skúmaných krajín. Informovala o tom VÚB banka vo svojom mesačníku.
Najnovšia štúdia konzultačnej spoločnosti McKinsey, ktorú interpretovala VÚB, uviedla, že súčasná generatívna AI má potenciál automatizovať pracovné činnosti, ktoré dnes pohltia až 70 % času zamestnancov. Zároveň by mohla do roku 2040 priniesť zvýšenie každoročného rastu produktivity globálnej ekonomiky o 0,2 až 3,3 percentuálneho bodu. "Je tiež zrejmé, že vznikne obrovská priepasť medzi aktuálnymi 66 % svetového obyvateľstva s prístupom na internet a 34 % obyvateľstva bez neho. Aj preto sa očakáva, že najväčší prínos z umelej inteligencie budú mať už rozvinuté ekonomiky a Čína," uviedla VÚB.
Čistý dopad na celkový počet pracovných miest v globálnej ekonomike však môže byť podľa VÚB aj pozitívny, pretože i v minulosti sa už viackrát stalo, že niektoré pracovné miesta budú v dôsledku inovácií zanikať, pričom sa ekonomika zvyčajne tešila čistému prírastku pracovných miest. "Profesor David Autor vyčíslil, že 60 % dnešných pracovníkov je zamestnaných v povolaniach, ktoré v roku 1940 ani neexistovali. To znamená, že viac ako 85 % rastu zamestnanosti za posledných 80 rokov tvorili nové pozície, vytvorené práve vďaka rozvoju nových technológií," priblížila VÚB.
Aktuálny "job report" Svetového ekonomického fóra podľa mesačníka VÚB konštatoval, že z 800 nimi opýtaných spoločností takmer 75 % z nich očakáva, že v horizonte najbližších piatich rokov bude AI využívať. Polovica očakáva, že AI vytvorí nové pracovné miesta, zatiaľ čo štvrtina naopak očakáva pokles miest pre používanie AI. "Najväčším motorom rastu pracovných miest by mali byť analýza takzvaných veľkých dát (big data), technológie riadenia zmeny klímy a životného prostredia, ako aj šifrovanie a kybernetická bezpečnosť," dodala VÚB.
Najnovšia štúdia konzultačnej spoločnosti McKinsey, ktorú interpretovala VÚB, uviedla, že súčasná generatívna AI má potenciál automatizovať pracovné činnosti, ktoré dnes pohltia až 70 % času zamestnancov. Zároveň by mohla do roku 2040 priniesť zvýšenie každoročného rastu produktivity globálnej ekonomiky o 0,2 až 3,3 percentuálneho bodu. "Je tiež zrejmé, že vznikne obrovská priepasť medzi aktuálnymi 66 % svetového obyvateľstva s prístupom na internet a 34 % obyvateľstva bez neho. Aj preto sa očakáva, že najväčší prínos z umelej inteligencie budú mať už rozvinuté ekonomiky a Čína," uviedla VÚB.
Čistý dopad na celkový počet pracovných miest v globálnej ekonomike však môže byť podľa VÚB aj pozitívny, pretože i v minulosti sa už viackrát stalo, že niektoré pracovné miesta budú v dôsledku inovácií zanikať, pričom sa ekonomika zvyčajne tešila čistému prírastku pracovných miest. "Profesor David Autor vyčíslil, že 60 % dnešných pracovníkov je zamestnaných v povolaniach, ktoré v roku 1940 ani neexistovali. To znamená, že viac ako 85 % rastu zamestnanosti za posledných 80 rokov tvorili nové pozície, vytvorené práve vďaka rozvoju nových technológií," priblížila VÚB.
Aktuálny "job report" Svetového ekonomického fóra podľa mesačníka VÚB konštatoval, že z 800 nimi opýtaných spoločností takmer 75 % z nich očakáva, že v horizonte najbližších piatich rokov bude AI využívať. Polovica očakáva, že AI vytvorí nové pracovné miesta, zatiaľ čo štvrtina naopak očakáva pokles miest pre používanie AI. "Najväčším motorom rastu pracovných miest by mali byť analýza takzvaných veľkých dát (big data), technológie riadenia zmeny klímy a životného prostredia, ako aj šifrovanie a kybernetická bezpečnosť," dodala VÚB.
