Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 21. apríl 2025Meniny má Slavomír
< sekcia Ekonomika

ANALÝZA:Chýbajúce čipy vyjdú európsky automobilový sektor 100 mld. eur

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Skoro dva roky po prvých signáloch nedostatku polovodičov je výroba áut ešte stále ďaleko pod úrovňou z roku 2019, s kumulovaným výpadkom výroby celosvetovo viac ako 18 miliónov vozidiel.

Bratislava 24. augusta (TASR) - Chýbajúce čipy prinesú európskemu automobilovému sektoru stratu 100 miliárd eur. Nedostatok polovodičov viedol k celosvetovému nedostatku približne 18 miliónov vozidiel. Automobilový sektor bude potrebovať podporu, aby sa zabránilo väčším stratám v budúcnosti. Podporiť by sa mali najmä segmenty, kde je Európa výrobňou aj konečným trhom. Vyplýva to z aktuálnej analýzy medzinárodnej poisťovacej skupiny Allianz.

Automobilový sektor sa podľa nej stal obeťou číslo jeden globálneho nedostatku polovodičov. Na ťažký začiatok pandémie koronavírusu reagovali výrobcovia automobilov a dodávatelia automobilového priemyslu výrazným znížením zásob polovodičov a objednávok. A hoci sa dopyt po vozidlách v prvej polovici 2020 zotavil rýchlejšie ako sa očakávalo, výrobcovia čipov prerozdelili svoje výrobné kapacity na koncové trhy s rastúcim dopytom, ako sú počítačové a dátové centrá, čím zostala len malá kapacita pre automobilový sektor, priblížil Allianz.

Skoro dva roky po prvých signáloch nedostatku polovodičov je výroba áut ešte stále ďaleko pod úrovňou z roku 2019, s kumulovaným výpadkom výroby celosvetovo viac ako 18 miliónov vozidiel. Najhoršia situácia bola v Európe, kde výroba vozidiel v roku 2021 klesla na 13 miliónov vozidiel, vyčíslila analýza. Po náznakoch zlepšenia bolo oživenie výroby opäť brzdené napätím v dodávateľskom reťazci, spôsobené lockdownami v širšom regióne Šanghaja a ruskou inváziou na Ukrajine.

Kalkulácie Allianzu ukazujú, že v roku 2021 sa pre nedostatok čipov stratilo v produkcii automobilov v Európe viac ako 50 miliárd eur, čo je asi 0,4 % HDP. Za predpokladu, že európska produkcia v roku 2022 klesne o ďalšie 1 %, dôjde k strate ďalších 47 miliárd eur, čo je celkový výpadok 98 miliárd eur. Najväčšiu stratu pritom utrpelo Nemecko.

Podľa analýzy je autonómia výroby polovodičov pre Európu mimo dosahu, no tvorcovia legislatívy môžu poskytnúť cielenú podporu. Podpora by sa mala zamerať na segmenty, v ktorých je Európa veľkou výrobňou a zároveň konečným trhom, teda automobilový priemysel, nie spotrebnú elektroniku.

VO VEKU 88 ROKOV ZOMREL PÁPEŽ FRANTIŠEK

František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi (mestu Rím a svetu) a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.

,aktualizované 

- Americký prezident Donald Trump a jeho manželka Melania sa zúčastnia na pohrebe pápeža Františka v Ríme. Trump to potvrdil v pondelok na svojej sociálnej sieti Truth Social.

- Pri dopravnej nehode medzi obcami Medzibrod a Slovenská Ľupča, ku ktorej došlo popoludní, zomrelo maloleté dievča.

- Pápež František zomrel na mozgovú príhodu, ktorá spôsobila kómu a "nezvratné" zlyhanie srdca.

- Polícia upozornila na šíriaci sa podvod prostredníctvom SMS. Je podľa nej mimoriadne nebezpečný najmä preto, že pôsobí dôveryhodne.

- Muž v Bratislave v pondelok neprežil zrážku s nákladným vlakom. Polícia prípad vyšetruje a začala trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia.

- Po úmrtí pápeža Františka je svätopeterský stolec neobsadený. Počas obdobia známeho ako sedisvakancia vedenie rímskokatolíckej cirkvi preberá kolégium kardinálov.

- Vodiči sa na viacerých úsekoch slovenských ciest zdržia pre nehody. Situácia je najhoršia najmä na západnom a strednom Slovensku.

- V Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme sa v stredu bude konať omša za pápeža Františka, ktorý zomrel v pondelok ráno vo veku 88 rokov.

- Osemdesiatosem ráz zazvonil v pondelok predpoludním zvon na parížskej katedrále Notre-Dame na počesť pápeža Františka, ktorý ráno zomrel vo veku 88 rokov.

- Všetky futbalové zápasy talianskej Serie A, ktoré sa mali odohrať v priebehu pondelka, odložili. Dôvodom je úmrtie pápeža Františka.

- Cirkev i celý svet stráca smrťou pápeža Františka výnimočného pastiera, ktorý svojím životom a službou zanechal nezmazateľnú stopu. V reakcii na úmrtie pápeža Františka to uviedol predseda Konferencie biskupov Slovenska a košický arcibiskup metropolita Bernard Bober.

- Vo veku 88 rokov zomrel v pondelok pápež František. Oznámil to kardinál Kevin Ferrell, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a AP.

- Biely dom vylúčil z okruhu najvyšších ciel elektroniku, na ktorú sa zatiaľ nebudú vzťahovať clá vo výške 145 % pri importe z Číny.

- Americký viceprezident J. D. Vance v pondelok pricestoval do Indie. Počas svojej štvordňovej návštevy sa Vance stretne s indickým premiérom Naréndrom Módím.

- Veľkonočné tradície ako oblievačka či šibačka môžu mať aj dnes význam, ak sa prispôsobia súčasným potrebám spoločnosti. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.

- Libanonské úrady zadržali niekoľko osôb, ktoré podľa všetkého plánovali raketové útoky na Izrael. Armáda v nedeľu uviedla, že zaistila ich zbrane, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizovalo americkú televíziu Fox News za to, že v popisku reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA.

- Prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová v reakcii na sobotné (19. 4.) vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR. GP zároveň považuje za nenáležité, aby úrad vlády hodnotil postupy prokurátora v predmetnej veci.

- Ruský prezident Vladimir Putin nevydal nariadenie o predĺžení prímeria ktoré vyhlásil v sobotu v bojoch na Ukrajine, a preto sa o polnoci moskovského času skončí. Uviedol to v nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

- Spojené Štáty by podľa zvažovaného nariadenia Bieleho domu údajne mohli drasticky obmedziť svoje diplomatické pôsobenie v Afrike a tiež zrušiť úrady ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa venujú zmene klímy, otázkam demokracie či ľudským právam.