Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku zarábalo v roku 2017 menej ako 600 eur v hrubom 17,9 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný pracovný úväzok.
Autor TASR
Bratislava 4. marca (TASR) – Potenciálne zvýšenie minimálnej mzdy na 600 eur v hrubom od budúceho roka by sa dotklo viac mužov ako žien. Ženy totiž stále dostávajú na výplatnej páske nižšiu sumu. Rovnako by sa v minimálnej miere možné navýšenie minimálnej mzdy dotklo ľudí s ukončeným základným vzdelaním či zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách. Vyplýva to z najnovšej analýzy Slovenského farmárskeho družstva.
Na Slovensku zarábalo v roku 2017 menej ako 600 eur v hrubom 17,9 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Vyplynulo to z prepočtov družstva na základe najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR. "Hrubá mzda pod 600 eur sa pritom týka viac žien ako mužov. V roku 2017 videlo na výplatnej páske v hrubom menšiu sumu ako 600 eur 21,2 % zo zamestnaných Sloveniek a 15 % zo zamestnaných Slovákov," vyčíslila analytička družstva Eva Sadovská.
Pri platoch zohráva svoju rolu aj vzdelanie. "V analyzovanom roku totiž až 42,2 % zamestnancov s maximálne ukončeným základným vzdelaním nezarobilo viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj vyše štvrtiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity," doplnila Sadovská. Ani maturita však nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. Napríklad v prípade ukončenej "učňovky" s maturitou či úplného stredného všeobecného vzdelania má plat nepresahujúci 600 eur približne každý šiesty zamestnanec. Naopak, zamestnanci s vysokoškolským diplomom či titulom majú plat nižší ako 600 eur v menšej miere.
"Juniori a seniori zarábajú najčastejšie pod 600 eur v hrubom. V prípade zamestnancov na plný pracovný úväzok vo veku do 19 rokov majú plat nižší ako šesť stovák eur štyria z desiatich takýchto zamestnancov," priblížila Sadovská. Plat nižší ako 600 eur v hrubom ale nie je raritou ani v prípade zamestnancov vo veku 20 až 24 rokov s podielom takmer 28 %. Naopak, najnižší podiel zamestnancov na plný úväzok s platom pod 600 eur sa týka vekovej kategórie 30 až 39 rokov. S rastúcim vekom ale podiel zarábajúcich pod 600 eur rastie. Približne pätina zamestnancov nad 50 rokov zarába menej.
Výška platov sa odvíja aj od regiónu. "Takmer 29 % zamestnancov z Prešovského kraja zarába menej ako 600 eur v hrubom. Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom pod touto úrovňou eviduje Nitriansky kraj, nasledovaný Banskobystrickým a Košickým krajom. Naopak, v bratislavskom regióne zarába menej ako 600 eur v hrubom každý desiaty zamestnanec," dodala Sadovská.
Z hľadiska odvetví najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur v hrubom je vo firmách zameraných na ubytovacie a stravovacie služby. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou v prípade 37 % zamestnancov. Za týmito odvetviami nasleduje stavebníctvo, oblasť umenia, zábavy a rekreácie, vzdelávania, veľkoobchod a maloobchod, doprava a skladovanie či poľnohospodárstvo. Naopak, v spoločnostiach zaoberajúcich sa dodávkou elektriny, pary a plynu či finančnými a poisťovacími službami zarába menej ako 600 eur iba jeden, maximálne dvaja zamestnanci zo 100.
Na Slovensku zarábalo v roku 2017 menej ako 600 eur v hrubom 17,9 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný pracovný úväzok. Vyplynulo to z prepočtov družstva na základe najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR. "Hrubá mzda pod 600 eur sa pritom týka viac žien ako mužov. V roku 2017 videlo na výplatnej páske v hrubom menšiu sumu ako 600 eur 21,2 % zo zamestnaných Sloveniek a 15 % zo zamestnaných Slovákov," vyčíslila analytička družstva Eva Sadovská.
Pri platoch zohráva svoju rolu aj vzdelanie. "V analyzovanom roku totiž až 42,2 % zamestnancov s maximálne ukončeným základným vzdelaním nezarobilo viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj vyše štvrtiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity," doplnila Sadovská. Ani maturita však nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. Napríklad v prípade ukončenej "učňovky" s maturitou či úplného stredného všeobecného vzdelania má plat nepresahujúci 600 eur približne každý šiesty zamestnanec. Naopak, zamestnanci s vysokoškolským diplomom či titulom majú plat nižší ako 600 eur v menšej miere.
"Juniori a seniori zarábajú najčastejšie pod 600 eur v hrubom. V prípade zamestnancov na plný pracovný úväzok vo veku do 19 rokov majú plat nižší ako šesť stovák eur štyria z desiatich takýchto zamestnancov," priblížila Sadovská. Plat nižší ako 600 eur v hrubom ale nie je raritou ani v prípade zamestnancov vo veku 20 až 24 rokov s podielom takmer 28 %. Naopak, najnižší podiel zamestnancov na plný úväzok s platom pod 600 eur sa týka vekovej kategórie 30 až 39 rokov. S rastúcim vekom ale podiel zarábajúcich pod 600 eur rastie. Približne pätina zamestnancov nad 50 rokov zarába menej.
Výška platov sa odvíja aj od regiónu. "Takmer 29 % zamestnancov z Prešovského kraja zarába menej ako 600 eur v hrubom. Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom pod touto úrovňou eviduje Nitriansky kraj, nasledovaný Banskobystrickým a Košickým krajom. Naopak, v bratislavskom regióne zarába menej ako 600 eur v hrubom každý desiaty zamestnanec," dodala Sadovská.
Z hľadiska odvetví najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur v hrubom je vo firmách zameraných na ubytovacie a stravovacie služby. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou v prípade 37 % zamestnancov. Za týmito odvetviami nasleduje stavebníctvo, oblasť umenia, zábavy a rekreácie, vzdelávania, veľkoobchod a maloobchod, doprava a skladovanie či poľnohospodárstvo. Naopak, v spoločnostiach zaoberajúcich sa dodávkou elektriny, pary a plynu či finančnými a poisťovacími službami zarába menej ako 600 eur iba jeden, maximálne dvaja zamestnanci zo 100.
