Bratislava 14. októbra (TASR) - Minimálna mzda síce v budúcom roku nevzrastie rekordne, ale jej výška opäť prekoná rast priemernej mzdy. Hodnota mzdy, pod ktorou je zakázané pracovať, by mala v budúcom roku dosiahnuť 520 eur, čo je 48 % priemernej mzdy. Upozorňuje na to Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

Minimálna mzda prudko rastie aj v okolitých krajinách. "Kľúčovým dôvodom je hlavne priaznivé ekonomické prostredie vytvárajúce veľký dopyt po pracovnej sile. Prípadné negatívne dosahy zvyšovania minimálnej mzdy sú v období silného rastu málo výrazné. To umožňuje politikom stanovovať odvážne ciele," konštatuje inštitút. Zvyšovanie miminálnej mzdy sa tak neodvíja od úvah o primeranom raste kúpnej sily tejto mzdy. Analytici ako príklad uvádzajú životné minimum, ktoré má garantovať zdroje na nákup základných potrieb občanov, ktoré v rokoch 2012 až 2018 vzrástlo len o 6 %, pričom minimálna mzda o 47 %.

"Minimálna mzda sa stala nástrojom politického marketingu, ktorý ignoruje jej reálne ekonomické dosahy. Verejnosť je politikmi držaná v ilúzii, že mzdy pracovných miest, ktoré nevyžadujú kvalifikáciu a skúsenosti, by nerástli. Aj pre ľudí bez kvalifikácie ale platí, že najlepším udržateľným zdrojom rastu miezd je súťaž zamestnávateľov o zamestnancov," tvrdí v štúdii INESS. Podľa odborníkov je práve tvorba voľných pracovných miest hlavnou príčinou mzdového rastu, nie zvyšovanie minimálnej mzdy politickou cestou. "Tí by sa preto mali sústrediť na odstraňovanie prekážok zamestnávania, a nie vytváranie umelej hranice víťazov - zamestnancov, ktorí si udržia pracovné miesto a porazených, ktorí si ho nenájdu," doplnil INESS.

V budúcom roku by sa mali Slovensko, Poľsko a Česká republika symbolicky dostať na rovnakú úroveň minimálnej hrubej mzdy. Podľa analytikov je však dôležitý pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde a jej čistá hodnota. Napríklad v ČR je aktuálne minimálna mzda o takmer štyri eurá vyššia, hoci hrubá dosahuje 473 eur. "Je to spôsobené tým, že daňovo-odvodové zaťaženie ľudí s minimálnou mzdou na Slovensku vzrástlo za posledné štyri roky z 26 % na 36 %," vyčíslil INESS. Upozorňuje na to, že tento rok, ako aj po minulé roky, pôjde viac ako polovica celkového zvýšenia minimálnej mzdy do verejných rozpočtov vo forme daní a odvodov a zvyšok pôjde do peňaženiek ľudí. INESS tiež vláde vyčíta, že nehľadí na dopady umelého zásahu do trhu práce, a na ohrozenie pracovných miest v zaostávajúcich regiónoch, kde podniky nemôžu z noci na ráno zvýšiť pridanú hodnotu o 8 % a sú tak nútené vstupovať do šedej zóny.

Kým v ČR by mala minimálna mzda v roku 2019 dosiahnuť 43 % priemernej mzdy, na Slovensku to má byť až 48 %. "Relatívna výška minimálnej mzdy bude mať rozdielne dosahy na trh práce. Napríklad v Prešovskom kraji úroveň minimálnej mzdy presahuje dokonca 62 % priemernej mzdy a 70 % mediánovej (strednej) mzdy, čo je ekonomicky nebezpečná hranica," upozornil INESS. Prudké zvyšovanie minimálnej mzdy tak nevytvorí nové pracovné miesta napríklad v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

Negatívne vplyvy vysokej minimálnej mzdy na tvorbu pracovných miest sú tak podľa INESS dôvodom, prečo by mala vláda prehodnotiť spôsob jej stanovovania. "Práve pre veľkú regionálnu diferenciáciu by mala zvážiť jej rozlíšenie podľa krajov. To nutne neznamená, že budeme mať na Slovensku rôzne minimálne mzdy v nominálnom vyjadrení. Stačí zaviesť rozdielne odpočítateľné položky v rôznych krajoch, ktoré znížia celkové mzdové náklady a zároveň zvýšia čistú mzdu zamestnancov," dodal INESS.