Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Znamená to, že z jedného eura eurofondov sa do tvorby HDP premietne 59 centov.
Autor TASR
Bratislava 13. apríla (TASR) – V roku 2015 eurofondy vygenerovali približne 1,5 percentuálneho bodu (p. b.) z rastu hrubého domáceho produktu (HDP) 3,8 %. V jedinom roku sa totiž nahromadilo ukončenie najmä veľkých dobiehajúcich projektov. Slovensko je čistým prijímateľom z rozpočtu Európskej únie. Z jedného eura zdrojov EÚ sa mu do tvorby HDP premietne 0,59 eura. Upozornili na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Analytici poukázali na to, že v rokoch 2007 až 2015 mali nové členské krajiny EÚ kladnú a zakladajúce štáty zápornú finančnú pozíciu. Slovensko sa s čistým výnosom približne 1,8 % HDP za toto obdobie radí medzi priemerných čistých prijímateľov. Tento podiel predstavuje asi 11,3 miliardy eur, len v roku 2015 to bolo 3,6 miliardy eur.
Z jedného eura zdrojov EÚ sa pritom do tvorby HDP Slovenska premietne 0,59 eura, zvyšok zaplatí za dovoz do medzispotreby alebo na uspokojenie finálneho dopytu. "V rámci využitia dodatočných zdrojov, ktoré čistí prijímatelia dokázali premietnuť do tvorby HDP, Slovensko sa svojím výkonom približuje k priemernému benefitu," uviedli analytici.
Tento pohľad však nepočíta s prínosom zahraničného dopytu stimulovaného eurofondmi v ostatných členských krajinách. Ak sa do úvahy vezmú len príjmy z rozpočtu neočistené o odvody a ich vplyv sa rozšíri aj o zahraničný dopyt vyvolaný realizáciou eurofondových projektov, úroveň finančnej pozície Slovenska sa navýši.
"Vysoká exportná výkonnosť ekonomiky predurčuje Slovensko na to, že realizácia europrojektov v krajinách našich obchodných partnerov pozitívne ovplyvní aj slovenský export. Zo slovenského HDP vytvoreného eurofondmi pripadá približne 8 % na prínos vyvolaný europrojektmi ostatných krajín," vyčíslili analytici centrálnej banky.
Zároveň konštatovali, že pre Slovensko predstavujú príjmy z EÚ významný zdroj financovania rozvoja verejných infraštruktúr, najmä v oblasti dopravy a životného prostredia. Predovšetkým v rámci dopravy ide o veľké infraštruktúrne projekty s najvyššou hodnotou čerpania na projekt. Prevažná časť veľkých projektov sa realizovala v časovom sklze voči plánu, čo sa podľa nich premietlo aj v kulminácii čerpania práve v roku 2015.
Eurofondy financovali okrem dopravnej a environmentálnej infraštruktúry aj projekty sídelnej a vzdelávacej infraštruktúry. V analýze sa píše, že pomohli vytvoriť obslužné investície ekonomiky, ako aj jadrové investície, ktoré zvyšujú potenciál ekonomiky z dlhodobého hľadiska, napríklad rozvoj IT infraštruktúry. Koncoročný objem fixných investícií v stálych cenách na Slovensku v roku 2015 presiahol svoju predkrízovú úroveň o viac ako 9 %.
V druhom programovom období sa zrealizovalo vyše 10.000 projektov s kulmináciou čerpania v roku 2015. "To predstavovalo výrazný impulz na ekonomický rast, ktorý sa pravdepodobne v najbližších rokoch v takomto rozsahu nebude opakovať. Významná časť zdrojov bola koncentrovaná v stavebníctve," zhodnotili analytici.
Pri celkovom medziročnom reálnom raste HDP v roku 2015 o 3,8 % sa podľa nich predpokladá vplyv prostriedkov EÚ približne 1,5 p. b., pričom hlavný podiel na tom mali investície. K rastu pozitívne prispela aj verejná spotreba. "Na rozdiel od vývoja v roku 2015 bolo čerpanie eurofondov v rokoch 2011 až 2014 rovnomerné, a preto neprispievalo k dynamizácii rastu HDP napriek tomu, že tvorbu HDP eurofondy podporovali," uzavreli.
Analytici poukázali na to, že v rokoch 2007 až 2015 mali nové členské krajiny EÚ kladnú a zakladajúce štáty zápornú finančnú pozíciu. Slovensko sa s čistým výnosom približne 1,8 % HDP za toto obdobie radí medzi priemerných čistých prijímateľov. Tento podiel predstavuje asi 11,3 miliardy eur, len v roku 2015 to bolo 3,6 miliardy eur.
Z jedného eura zdrojov EÚ sa pritom do tvorby HDP Slovenska premietne 0,59 eura, zvyšok zaplatí za dovoz do medzispotreby alebo na uspokojenie finálneho dopytu. "V rámci využitia dodatočných zdrojov, ktoré čistí prijímatelia dokázali premietnuť do tvorby HDP, Slovensko sa svojím výkonom približuje k priemernému benefitu," uviedli analytici.
Tento pohľad však nepočíta s prínosom zahraničného dopytu stimulovaného eurofondmi v ostatných členských krajinách. Ak sa do úvahy vezmú len príjmy z rozpočtu neočistené o odvody a ich vplyv sa rozšíri aj o zahraničný dopyt vyvolaný realizáciou eurofondových projektov, úroveň finančnej pozície Slovenska sa navýši.
"Vysoká exportná výkonnosť ekonomiky predurčuje Slovensko na to, že realizácia europrojektov v krajinách našich obchodných partnerov pozitívne ovplyvní aj slovenský export. Zo slovenského HDP vytvoreného eurofondmi pripadá približne 8 % na prínos vyvolaný europrojektmi ostatných krajín," vyčíslili analytici centrálnej banky.
Zároveň konštatovali, že pre Slovensko predstavujú príjmy z EÚ významný zdroj financovania rozvoja verejných infraštruktúr, najmä v oblasti dopravy a životného prostredia. Predovšetkým v rámci dopravy ide o veľké infraštruktúrne projekty s najvyššou hodnotou čerpania na projekt. Prevažná časť veľkých projektov sa realizovala v časovom sklze voči plánu, čo sa podľa nich premietlo aj v kulminácii čerpania práve v roku 2015.
Eurofondy financovali okrem dopravnej a environmentálnej infraštruktúry aj projekty sídelnej a vzdelávacej infraštruktúry. V analýze sa píše, že pomohli vytvoriť obslužné investície ekonomiky, ako aj jadrové investície, ktoré zvyšujú potenciál ekonomiky z dlhodobého hľadiska, napríklad rozvoj IT infraštruktúry. Koncoročný objem fixných investícií v stálych cenách na Slovensku v roku 2015 presiahol svoju predkrízovú úroveň o viac ako 9 %.
V druhom programovom období sa zrealizovalo vyše 10.000 projektov s kulmináciou čerpania v roku 2015. "To predstavovalo výrazný impulz na ekonomický rast, ktorý sa pravdepodobne v najbližších rokoch v takomto rozsahu nebude opakovať. Významná časť zdrojov bola koncentrovaná v stavebníctve," zhodnotili analytici.
Pri celkovom medziročnom reálnom raste HDP v roku 2015 o 3,8 % sa podľa nich predpokladá vplyv prostriedkov EÚ približne 1,5 p. b., pričom hlavný podiel na tom mali investície. K rastu pozitívne prispela aj verejná spotreba. "Na rozdiel od vývoja v roku 2015 bolo čerpanie eurofondov v rokoch 2011 až 2014 rovnomerné, a preto neprispievalo k dynamizácii rastu HDP napriek tomu, že tvorbu HDP eurofondy podporovali," uzavreli.
