Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na možný negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy na zamestnanosť upozorňovali v minulosti viacerí analytici.
Autor TASR
Bratislava 5. júla (TASR) - Zvyšovanie minimálnej mzdy nevplýva na mieru nezamestnanosti. Problém s nezamestnanosťou a mzdami však súvisí s ekonomikou štátu, ktorá neponúka vhodné podmienky pre podnikateľov a samotný trh práce. Vyplýva to z aktuálnej analýzy vývoja minimálnej mzdy a nezamestnanosti od roku 1993, ktorý pripravil Inštitút sociálnej demokracie (ISD).
"Za posledných desať rokov, teda od roku 2013, systematicky klesá nezamestnanosť a, naopak, stúpa minimálna mzda. Nezamestnanosť mierne rástla v rokoch 2020 a 2021, čo sa však dá skôr pripísať opatreniam vlády Igora Matoviča, keď sa obmedzovali prevádzky a činnosť firiem, ako aj ľudia v pohybe vo verejnom priestore. To malo priamu súvislosť aj s týmto nárastom počtu nezamestnaných," uviedol predseda správnej rady ISD Martin Halás.
Dodal, že najväčší podiel na nezamestnanosti má slovenská ekonomika, ktorá posledné roky lákala lacnú pracovnú silu z cudziny a tiež zahraničných investorov na daňové úľavy. Zároveň priblížil, že na Slovensku sa ukazuje ako trend aj pokles pomeru miezd na hrubý domáci produkt (HDP) v prospech ziskovosti firiem, najmä tých zahraničných. To sa podľa neho prejavuje dlhodobým poklesom kúpnej sily, v dôsledku čoho je Slovensko na posledných miestach kúpnej sily v rámci krajín EÚ.
Problém miezd a zamestnanosti podľa Halása vyrieši len trh, respektíve zamestnávatelia, ktorým sa skvalitní podnikateľské prostredie a razantne sa nebudú zvyšovať ani mzdy.
Zdôraznil, že Slovensko potrebuje čo najrýchlejšie nastaviť novú stratégiu ekonomického rastu, ktorej súčasťou budú aj pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a dôstojnými mzdami, ktoré sa priblížia štandardom EÚ.
"V súčasnosti sú väčším problémom ako dôstojné zvyšovanie minimálnej mzdy najmä výrazné regionálne rozdiely v rámci oceňovania práce, zapojenie dlhodobo nezamestnaných a osôb bez kvalifikácie, ktorých počty sa navyše koncentrujú do niekoľkých špecifických regiónov Slovenska, a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v určitých odvetviach," uzavrel Halás.
Na možný negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy na zamestnanosť upozorňovali v minulosti viacerí analytici. Problémom je podľa nich najmä nízka ziskovosť menších firiem v menej rozvinutých okresoch, kde by zamestnávatelia mohli z dôvodu rastúcich mzdových nákladov svoje prevádzky rušiť.
"Za posledných desať rokov, teda od roku 2013, systematicky klesá nezamestnanosť a, naopak, stúpa minimálna mzda. Nezamestnanosť mierne rástla v rokoch 2020 a 2021, čo sa však dá skôr pripísať opatreniam vlády Igora Matoviča, keď sa obmedzovali prevádzky a činnosť firiem, ako aj ľudia v pohybe vo verejnom priestore. To malo priamu súvislosť aj s týmto nárastom počtu nezamestnaných," uviedol predseda správnej rady ISD Martin Halás.
Dodal, že najväčší podiel na nezamestnanosti má slovenská ekonomika, ktorá posledné roky lákala lacnú pracovnú silu z cudziny a tiež zahraničných investorov na daňové úľavy. Zároveň priblížil, že na Slovensku sa ukazuje ako trend aj pokles pomeru miezd na hrubý domáci produkt (HDP) v prospech ziskovosti firiem, najmä tých zahraničných. To sa podľa neho prejavuje dlhodobým poklesom kúpnej sily, v dôsledku čoho je Slovensko na posledných miestach kúpnej sily v rámci krajín EÚ.
Problém miezd a zamestnanosti podľa Halása vyrieši len trh, respektíve zamestnávatelia, ktorým sa skvalitní podnikateľské prostredie a razantne sa nebudú zvyšovať ani mzdy.
Zdôraznil, že Slovensko potrebuje čo najrýchlejšie nastaviť novú stratégiu ekonomického rastu, ktorej súčasťou budú aj pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou a dôstojnými mzdami, ktoré sa priblížia štandardom EÚ.
"V súčasnosti sú väčším problémom ako dôstojné zvyšovanie minimálnej mzdy najmä výrazné regionálne rozdiely v rámci oceňovania práce, zapojenie dlhodobo nezamestnaných a osôb bez kvalifikácie, ktorých počty sa navyše koncentrujú do niekoľkých špecifických regiónov Slovenska, a nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v určitých odvetviach," uzavrel Halás.
Na možný negatívny vplyv rastu minimálnej mzdy na zamestnanosť upozorňovali v minulosti viacerí analytici. Problémom je podľa nich najmä nízka ziskovosť menších firiem v menej rozvinutých okresoch, kde by zamestnávatelia mohli z dôvodu rastúcich mzdových nákladov svoje prevádzky rušiť.
